Tak za toto by sa nehanbila ani FKA twigs. Speváčka je známa nielen tým, že bola tanečníčkou, ale aj tým, že svoju vášeň pre pohybové umenie dáva tiež do úvodov svojich videoklipov. Obdobný výrazový prostriedok zvolil aj súbor NØIR Dance Company. Tanečné zoskupenie však nie je komparzom v hudobnom šote. V plnokrvnom tanečnom filme, hoci krátkom, deklaruje, že manipulácia je všade okolo nás.

"Masa mlčí, poslúcha ma, nasleduje, spraví všetko, čo chcem. Napriek naivnej túžbe po vlastnej slobode, po sebarealizácii. Napriek chtíču vymaniť sa zo sivosti davu a plne prejaviť svoju individualitu. Masa ma poslúcha, nasleduje. Musí," pre zmenu nehovorí Róbert Fico ani zákerná exmarkizáčka, ale herečka Katarína Jungová na začiatku zhruba pätnásťminútovej tanečnej snímky KOMUNA - PLIAGA.

Nosným prvkom štvrťhodinovky je manipulácia a jej dôsledky na vzťahy, ale aj osobnú integritu jednotlivca. "Prostredníctvom hlavného protagonistu a jeho vplyvu na početnú masu tanečníkov, s ktorou sa hrá a vyžíva v ich trápení, tento tanečný film prináša pohľad na ničenie a degradáciu v rámci spoločnosti," hovorí popis videa.

Vytvára sa plocha pre dievčenský súbor, ktorý v prostredí pripomínajúcom školu v prírode poslúcha tanečníčku Dominiku Malenovskú odetú v dominantnej čiernej. Ústredná postava autokratíckého tancovania je zároveň aj režisérkou a choreografkou hudobno-tanečného diela, takže veta o poslúchaní platí až trojnásobne. O kameru a strih sa postarala Silvia Grachová, zatiaľ čo temný a napínavý hudobný podklad pripravili Miroslav Lach a Radomír Laučík.

"Vždy som chcela vyskúšať film a tvorbu filmu. Ocitla som sa vo viacerých situáciách, keď som stála pred kamerou a vnímala všetko to, čo sa deje za ňou. Bola som pri tvorbe viacerých menších filmových diel alebo videoklipov a veľmi ma to nadchlo," hovorí Malenovská.

"S NØIR máme za sebou už pár krátkych filmov ale nikdy sme to neposunuli na takúto úroveň. Preto si dovoľujem tvrdiť, že stáť za kamerou ako režisérka/choreografka ma veľmi baví a posúva to moju fantáziu ďalej. Vie to otvoriť nové dimenzie v mojej predstavivosti, ktorú mám už beztak dosť šialenú, a nakopnúť ma na ďalšiu tvorbu. Zároveň je pre mňa fascinujúca práca s kamerou a zachytávania pohybu v nej. Je to úplne iná a nová perspektíva. Užívam si experimentovanie. Zároveň som oslobodená od detailov, ktoré je na javisku ťažké znázorniť," vysvetľuje.

Na otázku, či si myslí, že má domáce publikum záujem o takéto audiovizuálne umenie, obzvlášť v dnešnej klíme, odpovedá: "Myslím si, že by malo, len ho tu veľa nie je, respektíve nemá toľko priestoru na zviditeľnenie. Treba si uvedomiť aj to, že tieto veci sú náročnejšie a chce to veľa prípravy a plánovania."

Informácie redakcii Hudba.sk poskytol Marek Majzon.