Nie všetci majú kapelu Ghost radi. Niekomu vadí ich teatrálny prejav, či prehnaná pozornosť, ktorú jej venujú médiá. Iní zas lamentujú, že to nie je metal. Ale všetko je to vlastne jedno. Hudbu robia geniálnu.
Keď zhruba pred rokom Ghost ohlásili prípravu nového albumu, pochopiteľne vyvolali u fanúšikov veľký ohlas. Aj keď rozhodne nie sú nekonfliktnou kapelou a milovníkov rocku a metalu silne polarizujú, očakávania od Prequelle boli obrovské. A po prvých pár vypočutiach musím povedať, že ich kapela naplnila do bodky. Už prvé dva single - Rats so silným nádychom 80-ich rokov a bezprostredne tanečný Dance Macabre - boli náznakom mimoriadneho albumu. Celá doska je však veľmi počúvateľná a prístupná a strhne kohokoľvek, kto má otvorenú myseľ. Jednoznačne sa jedná o jedného z kandidátov na album roka. (pm)
Šroty týždňa
Uplynulý týždeň bol pomerne plodný na negatívne udalosti. Začneme asi najabsurdnejšou správou, ktorá sa tu za dlhé obdobie objavila. Josh Martin, bývalý gitarista grindovej kapely Anal Cunt, zomrel. To sa stáva. Avšak spôsob, akým odišiel je pomerne neobvyklý. Po pokuse o zjazd zábradlia eskalátora 45-ročný Martin spadol a utrpel vážne zranenia hlavy, ktorým neskôr podľahol. Keď sa budú odovzdávať Darwinove ceny, bude zrejme silným kandidátom na víťazstvo. (pm)
Zle je na tom aj ex-gitarista Deicide Ralph Santolla, ktorý cez týždeň dostal silný infarkt, po ktorom zostal v kóme. Ako písala jeho mama na Facebooku, jeho stav je vážny, ale všetci dúfajú v jeho skoré zotavenie. (pm)
Ďalším gitaristom, ktorého postihol rovnaký kardiovaskulárny problém, je Mantas, zakladajúci člen kapely Venom. Našťastie obišiel celkom dobre a už sa doma pomaly zotavuje. (pm)
Také šťastie bohužiaľ nemal fanúšik kapely Ghost, ktorý prišiel na ich koncert v americkom Milwaukee. Počas podujatia skolaboval a aj napriek oživovaniu neskôr v nemocnici skonal. Kapela kvôli tomu šou ukončila predčasne. (pm)
Novinky
Koncertov nás v najbližšej dobe čaká požehnane, takže všetky sa ani nebudú dať stihnúť. Určite si ale nenechajte ujsť vystúpenie legendárnych Cannibal Corpse, ktorí svojim death metalom začiatkom júla rozrezonujú Banskú Bystricu. Viac info na stránke podujatia na Facebooku. (pm)
V rovnaký deň zas v bratislavskom MMC vystúpia Soulfly. Max Cavalera tak do nášho hlavného mesta zavíta len po roku. V 2017 totiž na rovnakom mieste s bratom Igorom odohrali v plnej dĺžke album Roots od Sepultury. (pm)
Leprous po vydaní poslednej radovky Malina odohrali turné v Európe i USA a na jeseň sa znovu vrátia (spoločne s Agent Fresco) do našich končín. Aktuálne Nóri vydali skladbu Golden Prayers, ktorá vznikla počas nahrávania Maliny, no na album sa nedostala. A asi je to tak dobre. Skladba znie až príliš familiárne, najmä vďaka riffom v neštandardných rytmoch a neprináša nič nové. Je len ok. (ak)
A ďalšia nórska kapela s novým singlom sa volá Krakow. Títo post-metalisti si vytrvalo udržiavajú nízky profil a veľa ľudí ich nepozná, čo je trošku škoda. Môžete sa oboznámiť so skladbou Black Wandering Sun, v ktorej umne zosobášili riffy a lá Cult of Luna s oduševnenými čistými vokálmi. Na konte majú zatiaľ tri štúdiovky a veru už by sa mohli vyrukovať aj so štvrtou. (ak)
Coheed and Cambria radi do svojej prog-rockovej hudby zaplietajú koncepčné príbehy o komixových hrdinoch, alebo sci-fi tematike. Tej sa venuje aj nový desaťminútový singel The Dark Sentencer. Popis pod YouTube videom predstavuje úvod príbehu, ktorý bude iste pokračovať na novej štúdiovke. Ak texty ani príbehy neriešite, vedzte, že ide o ďalší skvelý štadiónový vypaľovák, ako to je pri tejto kapele zvykom. (ak)
A zase to Nórsko. Post-rocková kapela Spurv je mladým kolektívom, nedávno k životu priviedla len druhú štúdiovku zvanú Myra. Lákadlo číslo jeden: s albumom im pomáhali dvaja členovia Ulver - Tore Ylvisaker a Ole Aleksander Halstensgård. Lákadlo číslo dva: hudba je to skutočne grandiózna. Inštrumentálne pásmo, alebo skôr cesta, na ktorej prežijete vlastné príbehy. Práve tá náladotvornosť a prvok podnecujúci predstavivosť ma na inštrumentálnom post-rocku vždy najviac fascinovala. Singel Et Blekt Lys Lyder (v preklade niečo ako Bledé svetelné zvuky?) je však vyložene jarnou piesňou a k aktuálnym tridsiatkam vonku sa moc nehodí. Na dobrú hudbu si však treba nájsť čas v každom ročnom období. Celý album Myra streamujte na loudersound.com. (ak)
Poľskí rockeri Riverside sa po tragickej smrti gitaristu Piotra Grudzińského pozviechali a pokračujú ako trio. Ich siedmy štúdiový album sa bude volať Waste7and a na trh príde koncom septembra. Ich nová hudba je vraj vážnejšia a dospelejšia ako kedykoľvek predtým. Môžeme očakávať emocionálnu jazdu. Aby to čakanie bolo kratšie, líder kapely Mariusz Duda vydal nový album svojho sólového projektu Lunatic Soul. Elektroakustická nahrávka Under the Fragmented Sky je skvelou rozjímačkou a naladiť na ňu sa môžete napríklad s už skôr zverejneným singlom Untamed. (ak)
A dnes už legendárne zoskupenie pomenované podľa španielskej polievky je zhodou okolností tiež z Nórska! Nerobíme to naschvál, prisahám! To, koľko skvelej hudby k nám prúdi zo severu, vôbec nemáme pod kontrolou. Gazpacho vydali svoju majstrovskú platňu Soyuz One v polovici mája a k jej posluchu nabádajú hypnotickým klipom práve k skladbe Hypnomania. Skladba je to z albumu snáď najakčnejšia - nahrávka sa vo väčšine pohybuje v pomalých tempách a niektoré ambientné pasáže sú až na hranici počuteľnosti, no je to skvost. Každé srdce, v ktorom sídli PROG, by si Soyuz One nemalo nechať ujsť. (ak)
Pre milovníkov chaosu je tu novinka od Frontierer s názvom Tumoric. Ak sa pýtate, ako veľmi chaotická je, tak vedzte, že miestami som mal pocit, akoby mi hrali minimálne dve-tri skladby súčasne. Ale tak nejak spolu dobre ladia a vytvárajú jeden ohlušujúci celok, ktorý vám vyplní každý jeden mililiter objemu hlavy. Album Unloved Škótom vyjde v závere júla. Predobjednávky a všetko ostatné na ich Bandcampe. (pm)
Dimmu Borgir a ich nový album Eonian. Na tejto kapele sa už roky rokúce lámu názory fanúšikov black metalu. Miluj alebo zatrať! Jedni vravia o geniálnosti tvorby a posúvaní hraníc, druhí s úškrnom obaleným v dešpekte vravia, že toto už nie je black metal. Poniektorí dokonca utrúsia, že ide o podlízavosť smerom k mainstreamu. Hneď sa opýtam - a čo je teda black metal? Ako ho zadefinujeme? Black môže byť azda len primitívny nevraživý a studený bes a la Mayhem? Alebo uznáme, že všetko sa vyvíja, a tak po tridsiatich rokoch existencie subžánru môžeme mať tu a tam atmosféru ako z hororu, či hymnickú fantáziu sťaby z konca filmového trháka, či inokedy zas nejakú tubu s cimbalom ako pri dožinkoch. Osobne si myslím, že ak počujem ostré gitary, guľometnú paľbu bicích (aspoň v časti skladby) a uvrieskaný, či chrapľavý vokál a trochu zlovestnej melodiky, je to jasný black metal. A ak sa ozvláštni čímkoľvek prínosným, tak proti gustu žiaden dišputát a ja budem len tlieskať. Dimmu Borgir je black metal. Neškatuľkujme všetko, lebo potom každá kapela bude mať vlastnú škatuľu a tie, čo nezaškatuľkujeme, budú len falzifikátne duplicity. Podobne, ako mnohí, i ja som po prvom vypočutí novinky Eonian krútil nosom. Čakal som niečo iné, božské... veď po ôsmich rokoch?! A potom som si položil otázku: kto si, že súdiš (...a odsudzuješ)? Čakal si pompézne party ako z hororu? Či neskutočné melancholické melódie v zbesilých gitarových vyhrávkach? Skomponuj si sám, ak si taký múdry! Toto som si povedal a pustil som sa do opätovného počúvania novinky. Vznikala osem rokov... Teda možno len štyri, ale ak sa človek oprostí od predsudkov, na tomto albume nájde mnoho pokladov. Ako kapela sama uviedla, Eonianom chce osláviť svojich 25 rokov na scéne. A je to tak, ja som v nových skladbách započul tu i tam pripomienku skoro každého albumu! Apropos... Tí ortodoxní blackeri zvyknú velebiť staré albumy Dimmu Borgir, že to bolo niečo! Pustite si Mourning Palace a trebárs skladbu Archaic Correspondence - novinka je podľa mňa lepšia v každom ohľade (a ten otvárací hopsavý Faunov bubnový riff, hmmm!), azda len okrem fenomenálneho úvodného riffu stariny. Áno, Eonian je prepchatý zbormi, ale prijal som tento koncept a po pár počutiach vravím: nemať ich tam, album by bol chudobný (OK, naozaj párkrát mi tam naozaj vadia, ale je to ICH album...). Výborné je tentoraz nazvučenie nahrávky. Basa je takmer všadeprítomná, bicie sú priam majstrovsky nastavené, orchestrácie pevne ukotvené v hladine, kde nedominujú, ale umocňujú a osobne sa mi najviac pozdáva gitara (zrejme Galderova), ktorá je zlovestná, markantná, dáva pečať celému albumu. Tiež som si nejaké dve počúvania na ten zvuk zvykal. Celý album vyznieva slávnostne, učesane, profesionálne vyzreto, a pritom je to stále zákerná, zlovestná, miestami nadupaná smršť v typickom háve tejto kapely. Vyzdvihnem tiež aj textovú stránku skladieb (aj keď pre mňa texty hrajú marginálnu rolu), 25 rokov kapely dokazuje tentoraz jej vyspelosť. Perfektný je aj obal. Za mňa palec hore, Dimmu! (ip)
Haluze týždňa
Keby nebolo zábavných YouTuberov, ani tejto rubriky by možno nebolo. V metale je však srandy kopec a kreatívne typy s gitarami v ruke tú srandu vedia objaviť. Najnovším klenotom na obľúbenom videoserveri je chlapec menom Kmac2021. Jeho filozofiu vystihuje veta "Mémy a hudba - presne v tomto poradí". Srandu si však robí nielen z hudobných velikánov, ale i zo seba. Skladbu Eruption od Van Halen napríklad zahral bez toho, že by sa ju predtým naučil. Čo myslíte vyšlo? Za nás hovorím - vyšlo! (ak)
V sľubne vyzerajúcej videosérii Metal Dudes Doing Non-metal Things si prídu na svoje milovníci Hatebreed a milovníci zvierat. Jamey Jasta (Hatebreed) a Howard Jones (Light The Torch, Ex-Killswitch Engage), sú páni, ktorí majú veľké srdcia a dokazujú to práve vo videu nižšie. Na farme v Connecticute sa stretli s množstvom zvieratiek, ktoré láskavo nakŕmili. #ňuňu. (ak)
Len málo mashupov stojí za pozornosť. Kombinácia Mouth for War od Pantera a Use Me od Billa Withersa funguje prekvapivo úžasne. Navyše je aj dosť dobre spravená, čo pri týchto pokusoch nebýva vždy pravidlom. (pm)
Týždenný prehľad noviniek na hard & heavy scéne vychádza vždy v pondelok, sekundu po polnoci. Ak chcete prispieť svojimi tipmi na kvalitnú hudbu, kontaktujte nás na adrese redakcia@hudba.sk.
Autori: Pavol Magic (pm), Adrián Kozák (ak), Igor Paško (ip)
Foto: Facebook.com/thebandghost
