The Rolling Stones boli v roku 1965 už slávna a úspešná kapela, stále však predovšetkým v domovskej Británii. Pritom na rozdiel od Beatles sa ich zvuk viac približoval americkým vplyvom, teda najmä bluesu i rokenrolovému poňatiu. V USA sa neskôr aj skutočne presadili, až dominantným spôsobom, keď všetkých 6 radových albumov v 70-tych rokoch dostali na špicu americkej hitparády i prvé dva v 80-tych rokoch. To sa im nepodarilo ani v UK. Nástup ohromnej zaoceánskej popularity Stones sa datuje vydaním dnes už legendárneho hitu, ktorý všetci poznajú pod názvom Satisfaction.

Singel (I Can´t Get No) Satisfaction sa skupina rozhodla vydať najprv za oceánom, lebo v Spojenom kráľovstve hrozil v oficiálnom éteri problém s príliš excentrickým, sexuálne otvoreným textom. Pieseň vyšla pred 60 rokmi 4. júna 1965, v US Billboard Hot 100 pristála na 67. mieste, po štyroch týždňoch sa dostala na čelo a zotrvala na ňom ešte trikrát, teda celý júl. Na konci tohto mesiaca vyšla aj na americkej edícii albumu Out of Our Hands. O dva mesiace neskôr na britskej verzii chýbala, ale ako singel sa ujala.

Pieseň sa stala v podaní Rolling Stones štvrtou jednotkou v UK a prvou v USA. O necelý rok neskôr sa to podarilo aj inému superhitu Paint It Black a v lete 1969 aj Honky Tonk Woman. Satisfaction však v zámorí pritiahla následne vyšší záujem o celé albumy formácie, Out of Our Hands išiel hneď na špicu a ďalšie tri LP zaostali tesne za ňou. Séria totálnych triumfov sa začala v roku 1971 albumom Sticky Fingers.

(I Can't Get No) Satisfaction je typický hitový produkt tvorivého dua frontmanov Rolling Stones. Spevák a textár Mick Jagger napísal tri jednoduché, úderné a neviazané slohy a ešte jednoduchší refrén, všetko to dobre "klaplo" a poslucháčom sa aj dobre spievalo. Keith Richards vymyslel ústredný a chytľavý gitarový riff a skladbu zvukovo dotvorili modernejšie a rockovejšie ako ostatnú dobovú produkciu.

Richardsovi sa nápad údajne zrodil počas spánku a ráno sa pustil nahrávať "domáce demo" na akustickej gitare, zachytil to na kazetu. Nebol s tým úplne spokojný a mumlal si: 'I can't get no satisfaction': "Zdalo sa mi to príliš všedné a určite nie na singel." A naozaj – vytváranie i štúdiové dolaďovanie bol celkom zložitý proces. Uprostred neho "zblúdilo" zaznela aj harmonika druhého gitaristu Briana Jonesa a autora hudby pokúšala tiež myšlienka dychového aranžmánu.

Dnes s odstupom času patrí ústredný riff Satisfaction k symbolike Rolling Stones podobne ako Whole Lotta Love k Led Zeppelin, Purple Haze k Jimimu Hendrixovi, Paranoid k Black Sabbath, Smoke On The Water k Deep Purple, Money For Nothing k Dire Straits, alebo Smells Like Teen Spirit k Nirvane.

Zdroj: TASR