Pondelkové ráno prinieslo smutnú správu. V nedeľu večer zomrel hudobník Quincy Jones. Správu o úmrtí potvrdil jeho hovorca Arnold Robinson, ktorý vo vyhlásení uviedol, že talentovaný umelec zomrel vo svojom dome v časti Bel Air v Los Angeles, obklopený rodinou.
"Dnes večer sa s naplnenými, ale zlomenými srdciami musíme podeliť o správu o smrti nášho otca a brata, Quincyho Jonesa," uviedla rodina vo vyhlásení. "Hoci je to pre našu rodinu neuveriteľná strata, oslavujeme skvelý život, ktorý prežil, a vieme, že už nikdy nebude nikto taký ako on."
"Je skutočne jediný svojho druhu a bude nám veľmi chýbať. Utešujeme sa a sme nesmierne hrdí na to, že vieme, že láska a radosť, ktoré boli podstatou jeho bytia, boli zdieľané so svetom prostredníctvom všetkého, čo vytvoril. Vďaka jeho hudbe a jeho bezhraničnej láske bude srdce Quincyho Jonesa biť celú večnosť," dodávajú.
70 rokov trvajúca kariéra
Jeho umlecká dráha trvala neuveriteľných 70 rokov, získal rekordných 80 nominácií na cenu Grammy, z nich 28 premenil na ocenenia. V roku 1992 ho ocenili aj cenou Grammy Legend Award. Svoje stopy zanechal Quincy Jones v jazze, soule, pope či hip-hope a podieľal sa na desiatkach filmových a televíznych soundtrackov. Najznámejšia je samozrejme jeho spolupráca s kráľom popu Michaelom Jacksonom na konci sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch.
Hudobník a producent, celým menom Quincy Delight Jones Jr., sa narodil 14. marca 1933 v Chicagu ako starší z dvoch synov rodičov Sarah a Quincyho Jonesovcov. Jeho otec bol poloprofesionálnym hráčom baseballu, k hudbe ho priviedla matka, ktorá vždy spievala náboženské piesne. Otec sa rozviedol a s novou ženou sa presťahoval do Bremertonu vo Washingtone. Po skončení druhej svetovej vojny sa presťahovali do Seattlu, kde Jones chodil do Garfield High School.
Na strednej škole začínal ako trubkár a aranžér, už ako 14-ročný začal hrať s kapelou National Reserve. Ako trubkár a klavirista absolvoval turné s kapelníkom Lionelom Hamptonom. Presťahoval sa do New Yorku, kde získal prvé angažmány, spolupracoval s viacerými umelcami, medzi nimi aj s už vtedy známym Rayom Charlesom. V 50. rokoch minulého storočia sa presadil ako jazzový aranžér a dirigent. Prvé úspechy dosiahol aj v pop music a filmovej hudbe.
Na začiatku 60. rokov už produkoval prvé popové nahrávky, medzi nimi It's My Party v podaní speváčky Lesley Gore. Významnými momentmi pre jeho budúcu kariéru bolo začatie spoluprác s Frankom Sinatrom či klaviristom Countom Basiem. V roku 1968 sa stal prvým Afroameričanom, ktorého nominovali na Oscara za najlepšiu pôvodnú pieseň The Eyes of Love z filmu Banning.
Známa je aj jeho pieseň Soul Bossa Nova z albumu Big Band Bossa Nova (1962). Zaznela napríklad vo filme Zbaľ prachy a vypadni (1969) od Woodyho Allena, v roku 1998 sa stala oficiálnou skladbou majstrovstiev sveta vo futbale a v tom istom období znela aj v satirickej špionážnej filmovej sérii Austin Powers.
Najväčšie úspechy prišli až po tom, ako navštívil svoj vlastný pohreb
V roku 1974 Quincy Jones takmer zomrel, keď mu praskla mozgová aneuryzma. Lekári mu podľa jeho vlastných slov dávali jednopercentnú šancu na prežitie. "Bolo to akoby mi v hlave vystrelila zbraň. Počas sedem a polhodinovej operácie lekári objavili druhú aneuryzmu, ktorá mohla prasknúť, preto museli naplánovať ďalšiu operáciu. Počas tohto obdobia to so mnou nevyzeralo veľmi sľubne, preto mi priatelia naplánovali rozlúčku v The Shrine v Los Angeles, v podstate som navštívil svoj vlastný pohreb," spomínal hudobník na sociálnej sieti v roku 2018. Na rozlúčke, o ktorej písal aj vo svojich memoároch, vystúpili Marvin Gaye, Sarah Vaughan či Ray Charles.
"Po druhej operácii mi povedali, že už nikdy nebudem môcť hrať na trúbku, kvôli kovovým implantátom v mozgu. Ale nezastavilo ma to rozvíjaní mojich ďalších vášní. Ak by som len vysedával a ľutoval sa, nikdy by som neurobil Thriller, We Are the World, The Color Purple (film Stevena Spielberga z roku 1985, pozn. red.) alebo čokoľvek, čo sa stalo po roku 1974," uviedol hudobník, ktorý v nasledujúcich desaťročiach ako hudobný a filmový producent dosiahol svoje najväčšie úspechy.
Zdroj: AP Photo/Doug Pizac
V roku 1975 založil svoju vlastnú nahrávaciu spoločnosť Qwest Productions, ktorá podpísala zmluvu napríklad s britskou skupinou New Order. O tri roky neskôr produkoval soundtrack k filmovému muzikálu The Wiz režiséra Sidneyho Lumeta s Michaelom Jacksonom a Dianou Ross v hlavných úlohách.
Vtedy sa začala obojstranne prospešná spolupráca, vďaka ktorej sa Jackson stal Kráľom popu. Quincy Jones produkoval tri z jeho najúspešnejších albumov Off the Wall (1979), Thriller (1982) a Bad (1987). V roku 1985 produkoval a dirigoval pieseň We Are World, hlavný song charitatívneho koncertu USA for Africa z júla toho istého roku. Predaj nahrávky z koncertu prevýšil 20 miliónov výliskov.
V septembri 1993 založil spolu s televíznym producentom Davidom Salzmanom hudobný magazín Vibe, ktorých vychádzal 31 rokov. V tom istom roku spolupracoval s Davidom Satzmanom na produkcii koncertu An American Reunion, ktorý bol súčasťou osláv inaugurácie Billa Clintona za prezidenta USA. Ako prvý Afroameričan dostal v roku 1995 Humanitárnu cenu Jeana Hersholta, ktorú udeľuje Akadémia filmových umení a vied. V roku 2001 vydal hudobník autobiografiu Q: The Autobiography of Quincy Jones. Podelil sa v nej aj o znalosti a skúsenosti v hudobnom priemysle. Do Rock'n'rollovej siene slávy ho uviedli v roku 2013.
Jones bol trikrát ženatý a mal sedem detí s piatimi rôznymi ženami.
Text: Hudba.sk (zdroj: Latimes.com, TASR)
