Kanadský pesničkár Bells Larsen vydal v apríli album Blurring Time. Vznikal niekoľko rokov a kopíruje významné zmeny v jeho súkromnom živote. Tvorba mladého indie-folkového speváka je špecifická dvojhlasnými harmóniami. Ide o techniku, pri ktorej dvaja, alebo viacerí speváci spievajú rôzne melódie tak, aby spolu zneli harmonicky. Bells Larsen to ale robí sám.

Jeho hlas vo vysokých tónoch znie priam žensky. Ak ste si to pomysleli aj vy, nezdá sa vám to. Bells Larsen sa narodil ako žena. Po náročnom procese fyzických aj mentálnych zmien sa dnes už definuje sa ako transrodový muž, s obdivuhodným barytónom. Dve absolútne odlišné polohy jeho hlasu mu umožnili vytvárať duetá samému so sebou, čo využil na svojom debutovom albume Blurring Time, ktorý vznikal pred a po hormonálnej substitučnej terapii.

"Bolo pre mňa naozaj dôležité zdokumentovať pred a po, ako sa držím za ruky v tej istej piesni, pretože veľmi milujem svoje minulé ja a bez tejto verzie seba samého by som tu nemohol byť," hovorí Larsen, pre ktorého bolo ešte mimoriadne dôležité aj to, aby jeho nahrávka zachytávala "akustickú žiaru". Odmietol uhladenú produkciu, lákal ho zvuk, aký prináša Bon Iver.

Album propagoval naratívnym singlom 514-415, v ktorom jeho dvojhlasné harmónie oplývajú láskou a pokojom. Navzájom sa prepletajú a umocňujú. Singel opisuje jeho proces tranzície. "514-415 je o vzťahu, kde tušíte, že okolnosti zabránia tomu, aby to fungovalo, ale napriek tomu vám na tej osobe hlboko záleží," hovorí Larsen. "Je celkom výnimočné byť s niekým počas mnohých kapitol jeho života a on s vami počas vašich, najmä keď sú tieto kapitoly plné toľkých zmien – či už ide o sťahovanie sa do iných miest alebo o tranzíciu (táto pieseň odkazuje na obe)."

Nahrávka je uzatvorením jednej z doposiaľ najdôležitejších životných kapitol mladého speváka. Venuje sa témam straty, lásky, tranzície a sebaprijatia. Piesne sú nositeľom melanchólie, ale aj kontemplatívnej atmosféry. Ich základom je akustická gitara, jemné syntetizátory a orchestrálne aranžmány, dominanciu majú vokálne harmónie a introspektívne texty. Jeho tvorba je často prirovnávaná k umelcom ako Bon Iver či Phoebe Bridgers.

Migračná politika ho pripravila o vízum

Migračná politika USA dala Bellsovi stopku. Americký prezident Donald Trump zbrojí proti transgender ľuďom a chce tento pojem vymazať zo slovníka svojej krajiny. Hneď po svojom zvolení vyhlásil, že pohlavie je nemenné. Tento postoj pripravil nádejného hudobníka o obrovskú príležitosť. Tento rok mal svoj album vyviesť z Kanady a predstaviť ho na americkom turné. Tamojšie zákony, ale uznávajú iba formy identifikácie zodpovedajúce pohlaviu jednotlivca pri narodení. A keďže Bells Larson zmenil svoje pohlavie, víza už nezíska, a tak bol nútený turné zrušiť.

Označil to za obmedzujúce, vysvetľujúc, že svet, v ktorom album nahrával je iný ako ten, v ktorom album vydával. Paradoxne, práve správa o zrušení plánovaného turné a, predovšetkým dôvod, pre ktorý sa nemôže uskutočniť, priniesli Larsovi enormne rýchlo nových fanúšikov, ktorých politika amerického prezidenta, snažiaca sa vymazať LGBTQ+ komunitu z mapy Ameriky, pobúrila.

Krása v nedokonalosti

Aj táto nečakaná prekážka vlastne zapadá do konceptu jeho tvorby, ktorá sa zameriava na krásu v nedokonalostiach. Jedným z jej najdominujúcejších aspektov je práve vyzdvihovanie, priam až oslavovanie, ľudských slabostí, cez optiku prijatia. Zraniteľnosť propaguje ako mimoriadne ľudskú vlastnosť a spravil z nej svoju silnú stránku, vďaka čomu sa poslucháči vedia poľahky stotožniť s jeho pesničkami. Na titulnej fotografii je Bells úplne nahý, vo svojom novom tele, čím absolútne odhaľuje svoju zraniteľnosť s vedomím, že niekoho môže pobúriť.

"Myslím si, že ľudia sa boja toho, čomu nerozumejú. A tak dúfam, že v tejto veľmi, veľmi temnej dobe môže hudba vzdelávať, spájať, prinášať útechu a pomôcť byť tým, čím ľudia potrebujú byť," dúfa Bells Larsen. Od svojej ďalej tvorby má tiež iba pozitívne očakávania. Chce viac písať o láske, o priateľstvách a prinášať iba pozitívne vibrácie.

Autorka: Miroslava Rabčanová