Vo veku 73 rokov zomrel na rakovinové ochorenie Florian Schneider-Esleben, jeden zo zakladateľov legendárnej nemeckej hudobnej skupiny Kraftwerk, ktorá významne prispela k vývoju elektronickej hudby. Oznámila to v stredu v Berlíne firma Sony s odvolaním sa na ďalšieho člena kapely Ralfa Hüttera. Dátum úmrtia však neuviedla.

Spolupráca dvojice Florian Schneider-Esleben a Ralf Hütter sa začala v roku 1968. O dva roky neskôr založili v Düsseldorfe slávne súkromné nahrávacie štúdio Kling-Klang-Studio, čím sa začala éra skupiny Kraftwerk. Tá je nielen najdlhšie fungujúcou kapelou na poli elektronickej hudby, ale aj jednou z najvplyvnejších formácií hudobnej histórie. Vďaka revolučným hudobným experimentom so syntetizátormi, bicími automatmi a vokódermi získali nemeckí hudobníci v priebehu niekoľkých rokov medzinárodné uznanie a stali sa duchovnými otcami elektronickej a tanečnej hudby.

Podľa britských novín The Observer žiadna iná skupina od čias The Beatles neurobila toľko pre popkultúru ako Kraftwerk. Svojimi víziami budúcnosti vytvorili už v 70-tych rokoch soundtrack k digitálnemu veku 21. storočia. Ich skladby s využitím inovatívnych technických postupov, syntetických hlasov a počítačových rytmov mali a stále majú veľký medzinárodný vplyv nielen naprieč rôznymi štýlmi tanečnej hudby ale aj v ďalších žánroch ako hip-hop či synthpop. 

Zosnulý hudobník sa podieľal na priekopníckych albumoch Autobahn (1974), Radio-Aktivität (1975), Trans-Europa Express (1977), Die Mensch-Maschine (1978), Tour De France (2003) a ďalších nahrávkach skupiny. Zostavu opustil na konci roka 2008. V roku 2014 dostal Grammy za celoživotné dielo.


Inovátor so zmyslom pre humor a recesiu

Florian Schneider-Esleben sa narodil 7. apríla 1947 v mestečku Öhningen ležiacom pri nemecko-švajčiarskych hraniciach. Jeho otcom bol známy povojnový architekt Paul Schneider-Esleben. Florian začal študovať hudbu na düsseldorfskom konzervatóriu, neskôr pokračoval v štúdiu na Akadémii umení v Remscheide a na Vysokej škole Roberta Schumanna v Düsseldorfe. Práve počas štúdia sa stretol a spriatelil s Ralfom Hütterom, s ktorým spolupracoval takmer po celý svoj profesionálny život.

Dvojica Hütter-Schneider spolu s ďalšími hudobníkmi založila kapelu Organisation, ktorá v roku 1970 vydala svoj jediný album Tone Float. Vzápätí Hütter a Schneider založili skupinu Kraftwerk, ktorá sa zapísala do dejín ako legenda elektronickej a populárnej hudby a ktorá aktívne pôsobí, koncertuje a nahráva dodnes. Vo svojich začiatkoch skupina hrala experimentálnu elektroakustickú hudbu vychádzajúcu z tvorby nemeckých skladateľov ako boli Karlheinz Stockhausen si Arnold Schönberg. Pre tento druh avantgardného nemeckého rocku sa vžil pojem krautrock.

Schneiderovým pôvodným nástrojom bola flauta, hral tiež na husle a na gitaru a samozrejme na klávesové nástroje. Používal množstvo zvukových efektov, ktorými moduloval zvuk hudobných nástrojov. "Študoval som seriózne po určitú úroveň, no potom som zistil, že je to nudné a začal som hľadať nové veci. Zistil som, že ma flauta príliš obmedzuje. Kúpil som si mikrofón, potom reproduktory, potom echo-efekt a potom syntetizátor a flautu som nakoniec odložil," povedal o svojom hudobnom prerode Schneider, ktorý bol známy aj svojím zmyslom pre humor a recesiu, čo prejavoval v rozhovoroch či na koncertoch.

Z raného obdobia skupiny pochádzajú albumy Kraftwerk, Kraftwerk 2 a Ralf und Florian. V roku 1974 skupina zaznamenala obrovský úspech so svojím albumom Autobahn, čo znamenalo zlom v jej kariére a vstup medzi hviezdy populárnej hudby. Titulná skladba albumu sa stala hitom a bodovala v hitparádach. Samozrejme, išlo o trojminútovú singlovú verziu, nie tú albumovú, ktorá má vyše 22 minút.


Dvojicu Hütter a Schneider od polovice 70-tych rokov dopĺňali hráči na elektronické perkusie Karl Bartos a Wolfgang Flur. V tejto zostave vydali ďalšie úspešné albumy Radio-Aktivität (1975) a Trans-Europa Expres (1977), pričom v zvuku skupiny začali prevládať syntetizátory a elektronická rytmika. Skupina Kraftwerk sa tak stala priekopníkom elektronickej hudby. Jej originálny zvuk inšpiroval množstvo ďalších interpretov, ktorí sa vydali podobnou cestou vrátane Depeche Mode, O.M.D. a množstva ďalších. David Bowie nazval na počesť Schneidera jednu zo svojich skladieb (V-2 Schneider) na slávnom albume Heroes, ktorý umelec nahral koncom 70. rokov počas svojho tzv. berlínskeho obdobia.

Na vrchol popularity vyniesli Kraftwerk albumy Die Mensch Maschine (1978) a Computerwelt (1980). Skupina dbala aj na vizuálnu stránku svojich koncertov a typický bol pre ňu futuristický "robotický" imidž. Samotného Schneidera označoval jeho kolega Hütter za zvukového perfekcionistu. Práve jeho výtvorom bol nástroj Robovox modulujúci ľudský hlas, čo dotváralo typický zvuk skupiny. Po albume Electric Café (1986) Kraftwerk prekvapil novými verziami svojich piesní na albume The Mix (1991). Na desiaty štúdiový album Tour de France si museli priaznivci počkať až do roku 2003.

V tomto čase už Kraftwerk používal digitálne technológie a softvéry a intenzívne koncertoval po celom svete. Hüttera a Schneidera dopĺňali noví spoluhráči Fritz Hilpert a Henning Schmitz. Dvojalbum aj DVD so záznamom z koncertov vyšli v roku 2005 pod názvom Minimum-Maximum. Koncom roka 2008 Florian Schneider na prekvapenie fanúšikov skupinu opustil a venoval sa vlastným hudobným projektom. V roku 2015 sa piesňou Stop Plastic Pollution podieľal na kampani proti znečisteniu oceánov.


Text: TASR + Hudba.sk
Foto: Juerg Mueller/Keystone via AP

Súvisiaci interpreti: Kraftwerk