Vo štvrtok (7.11.) sa konal otvárací koncert 17. ročníka festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Uskutočnil sa premiérovo v Košiciach v Kunsthalle, no dnes už festival pokračuje tradične s programom v Bratislave. Do pozornosti dávame päť programových bodov, ktoré by ste si nemali nechať ujsť.
- Ligeti v interpretácii francúzskeho klaviristu Pierra-Laurenta Aimarda
Hlavným lákadlom festivalu je nepochybne vystúpenie francúzskeho klaviristu Pierra-Laurena Aimarda. Tento brilantný hudobník a mimoriadny vizionár vystúpi v pondelok 11. novembra o 19:00 v Moyzesovej sieni. V jeho tohtoročnej nabitej koncertnej sezóne so zastávkami v Carnegie Hall v New Yorku, rakúskom Wiener Musikverein, Auditorium National de Lyon, či v Centro Nacional de Difusión Musical v Madride, vystúpi so sólovým recitálom aj v Bratislave.
Po celý svoj profesijný život Aimard úzko spolupracoval s poprednými skladateľskými osobnosťami, ku ktorým okrem Messiaena a Bouleza patrili György Kurtág, Karlheinz Stockhausen, Elliott Carter, George Benjamin či György Ligeti. Kompozície spomenutých skladateľov budú zahrnuté aj v programe, s ktorým sa predstaví bratislavskému publiku.
V jeho interpretácii si vypočujeme výber z klavírnych etud G. Ligetiho, skladbu To An Utterance – Study od Rebekky Saunders, Klavírne miniatúry Marca Stroppu, Shadowlines – six canonic preludes od Georgea Benjamina, výber z Kurtágových klavírnych miniatúr. Aimard si v aktuálnej koncertnej sezóne pripomína sté výročie narodenia svojho učiteľa a blízkeho priateľa Pierra Bouleza, pri tejto príležitosti zaznie aj jeho Sonáta pre klavír č. 1.
- Lachenmannovo Klarinetové trio v interpretácii Tria Catch
Svetovú premiéru skladby Allegro sostenuto Helmuta Lachenmanna, ktorá sa uskutočnila v decembri 1989 v Kolínskej filharmónii, možno v spätnom pohľade vnímať ako akési znovuzrodenie komornej hudby na konci 20. storočia. Na nespočetných koncertných uvedeniach a najmenej štyroch CD nahrávkach Lachenmannovo rozsiahle klarinetové trio odvtedy ponúklo dostatok dôkazov o tom, že oplýva "čistotou kontúr spojenou s odtienkami zvukovosti, ktoré sú nepredstaviteľné všade inde okrem Debussyho diel". Toto tvrdenie švajčiarskeho muzikológa Jürga Stenzla je síce odvážne, no jednak s ním možno i veľmi jednoducho súhlasiť.
Príďte sa presvedčiť už v nedeľu 10. novembra o 19:00 do Moyzesovej siene na koncert súboru Trio Catch, ktoré nepochybne zaujme publikum virtuóznym dialógom odlišných farieb klarinetu, violončela a klavíra. Ich radosť zo spoločného muzicírovania a neúnavné hľadanie spoločného zvuku je neprehliadnuteľná.
- Skladba Fermáta Pétera Eötvösa
UMZE Ensemble predstavuje významnú súčasť hudobného života v Maďarsku. Organizuje vlastné koncertné cykly v Budapešti, vystupuje v najdôležitejších hudobných centrách v krajine a taktiež na prestížnych festivaloch a v koncertných sálach v zahraničí, ako sú Carnegie Hall v New Yorku, Wiener Festwochen, Avignon Festival, a i.
Jedným z hlavných zameraní činnosti UMZE Ensemble je objednávanie a uvádzanie nových kompozícií na väčšine svojich koncertov. Nebude tomu inak ani na ich koncerte v utorok 12. novembra o 19:00 v Moyzesovej sieni. V ich repertoári zaznie v slovenskej premiére aj Koncert pre 15 hudobníkov s názvom Fermáta významného maďarského skladateľa a dirigenta Pétera Eötvösa. Skladba reflektuje chaos a neistotu z obdobia pandémie COVID-19. Hudobníci sú rozmiestnení jeden a pol metra od seba, dodržiavajúc protokoly "spoločenského odstupu" z čias, keď ochorenie ohrozovalo celý svet. Tieto rozostupy prispievajú k jedinečnému priestorovému a akustickému zážitku.
Štruktúra diela je fragmentovaná náhlymi generálnymi pauzami, ktoré symbolizujú nečakané zastavenie každodenného života spôsobené pandémiou a vytvárajú tak akúsi časovú schránku z týchto turbulentných rokov. V hudobnej notácii je fermáta, alebo korunka, znamienkom predlžujúcim vybraný tón o ľubovoľnú hodnotu, v tomto kontexte je však skôr príznačným činiteľom zastavenia času, či zamrznutia, ktoré pociťovala celá spoločnosť.
- Wayfinder v slovenskej premiére
To, že jedným zo sólových nástrojov záverečného koncertu festivalu Melos-Étos bude práve viola, nie je náhoda. Kedysi neprávom zaznávaný člen sláčikovej rodiny zažíva za posledné polstoročie doslova renesanciu a vďaka agilným špičkovým interpretom vzniklo len v nedávnej dobe pozoruhodné množstvo koncertantnej literatúry pre violu vrátane "plnoformátových" koncertov so sprievodom orchestra.
Volaniu podmanivého zamatového zvuku violy neodolal ako veľmi plodný japonský skladateľ žijúci v Británii, Dai Fujikura. Ako je uňho zvykom, inštrumentálne koncerty majú vždy komornú (ansámblovú) aj orchestrálnu podobu, hoci v tomto prípade má aj orchestrálna do značnej miery komorný charakter. Je to dané jednak povahou sólového nástroja – jediná viola sa oproti veľkému orchestru akusticky presadí len s námahou – a jednak povahou samotnej hudby. Viola na rozdiel od huslí nie je stvorená pre exhibičnú virtuozitu, je skôr tlmočníkom zádumčivých či lyrických obsahov a túto jej silnú stránku skladateľ naplno zúročil vo svojom Koncerte pre violu a orchester "Wayfinder".
Dielo zaznie v slovenskej premiére vo štvrtok 14. novembra o 19:00 vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Ako sólista sa predstaví violista Martin Ruman v doprovode Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, pod taktovkou Konstantina Ilievského.
Viac o skladbe sa dozviete vo videu od samotného autora Dai Fujikuru.
- Finále s Lachenmannom
Helmut Lachenmann svojím radikálnym prístupom k zvuku nástrojov a k spôsobom, akými sa na nich hrá, svojho času vzbudzoval kontroverzie, neraz na hranici škandalóznosti. Podarilo sa mu to aj na sklonku jeho skladateľskej kariéry, a to spôsobom, s ktorým nerátal nik, najmä nie skalní priaznivci jeho estetiky. Marche fatale pre veľký orchester je veľkou histriónskou eskapádou v duchu úžitkovej hudby priam pruského razenia (v tejto súvislosti na um prichodí napríklad Berliner Luft Paula Linckeho), do ktorej sú navyše povkladané citáty z populárnej klasiky – poľahky možno identifikovať Lisztov Liebestraum aj Wagnerovho Tristana, ktorým sa za chrbtom škľabí Rossini.
Kľúčovým slovom v tejto okolo šesťminútovej hudobnej travesti šou je banalita – strašiak, ktorému sa snažia vyvarovať umelci za každú cenu, najmä od nástupu generácie, ktorej súčasťou bol aj Lachenmann. Neuťahuje si však len z úžitkovej hudby zaniknutých cisárstiev a dávno mŕtvych reprezentantov dramaturgmi koncertných inštitúcií dodnes velebenej romantiky. Je to veľké finálne účtovanie s celým 20. storočím aj so scénou súčasnej hudby a banalitou, neraz prenikajúcou na jej povrch – vykonané s technickou bravúrou a duchaplnosťou, ktoré pri prvom kontakte vyrazia dych. Príďte sa presvedčiť na záverečný koncert festivalu Melos-Étos 14. novembra o 19:00 do Slovenského rozhlasu. Aj toto dielo zaznie v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu s dirigentom Konstantinom Ilievským.
Viac informácií o festivale Melos-Étos 2024 a kompletný festivalový program nájdete na www.melosetos.sk.
Redakciu Hudba.sk informovala Ivana Schwarz.
