Za posledný týždeň sa organizátori Bažant Pohody 2012 pekne rozbehli a nové mená v programe pribúdajú takmer každý deň. Tým najnovším je rocková skupina Kasabian, ktorá sa v minulom desaťročí zaradila medzi najzaujímavejšie mladé britské gitarovky. Medzi najsľubnejšie mená v elektronickej tanečnej hudbe zase patrí zástupkyňa značky Ninja Tune - nekonvenčná speváčka a skladateľka Emika - a tiež electro-popové duo Chew Lips.
Zaujímavosťou je, že táto pieseň je venovaná českému študentovi Janovi Palachovi, ktorý sa v januári 1969 vo veku 20 rokov upálil na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Čiernobiely videoklip sa taktiež odkazuje na historické udalosti, sú v ňom napríklad zábery z obdobia maďarského povstania, ktoré v roku 1956 potlačili Sovieti.
Kasabian - Club Foot
Indie-rockovej kapele k úspechu dopomohlo aj to, že single z debutu boli použité hneď v niekoľkých počítačových hrách, televíznych reláciách a filmoch. Už počas nahrávania druhého albumu Empire (2006) však Kasabian opustil jeden z kľúčových skladateľov - gitarista a klávesák Christopher Karloff. Kapela odvtedy pôsobí v zostave: Tom Meighan (spev), Serge Pizzorno (sólová gitara, spev), Chris Edwards (basgitara), Ian Matthews (bicie). Stálym koncertným členom, ktorý sa podieľal aj na nahrávaní viacerých skladieb, ale na oficiálnych fotografiách kapely chýba, je Jay Mehler (rytmická gitara).
Na treťom albume West Ryder Pauper Lunatic Asylum (2009) hlavný songwriter Pizzorno spolupracoval s hip-hopovým producentom Danielom Nakamurom, známym pod aliasom Dan the Automator. Už na predchádzajúcich platniach Kasabian potvrdili schopnosť spojiť rôzne hudobné vplyvy, no s týmto albumom sa dokázali posunúť ešte o kus ďalej. Pestrosť nahrávky, na ktorej čerpali z drsňáckeho country s instantnou príchuťou Ennia Morriconeho (Fire), priamočiareho rock'n'rollu 60-tych rokov (Fast Fuse), britpopu "oasisovského" (Underdog) i "blurovského" (Where Did All the Love Go), ale aj z krautrocku a tanečnej elektroniky (Vlad the Impaler, Swarfiga), im vyniesla prvú nomináciu na Mercury Prize a album roka podľa Q Magazine.
Kasabian - Fire
Kým tretí album ponúkol hity, ku ktorým je napriek ich kvalitám pomerne ľahké priradiť vplyvy určitej hudobnej éry alebo dokonca konkrétnych interpretov, ešte stále čerstvá novinka Velociraptor! (2011) je platňou, na ktorej Kasabian asi v najväčšej miere spája kvalitné nápady s autentickým zvukom. Opäť im k tomu pomohol Dan the Automator ale najmä chuť experimentovať. "Búranie bariér je to, čo dnešnému rocku chýba," povedal Serge Pizzorno na jeseň po vydaní albumu v rozhovore pre The Daily Star a dodal, že príčinou komerčného neúspechu gitaroviek je ich hudobné stagnovanie.
Album, z ktorého vlani vyšli prvé dva single Days Are Forgotten a Re-Wired, síce z komerčného hľadiska dieru do sveta neurobil, ale má aspoň veľmi pozitívne hodnotenia kritikov. Tretí singel Goodbye Kiss vychádza 20. februára, kapela k nemu pred týždňom predstavila svoj najnovší videoklip. Pieseň síce nie je ideálnou ukážkou experimentovania na albume Velociraptor!, ale v teplý letný večer pod holým nebom to určite nikomu prekážať nebude...
Kasabian - Goodbye Kiss
Z úplne iného súdka je speváčka a hudobná experimentátorka Emika, objav prestížneho labelu Ninja Tune, v ktorom mesiac stážovala počas štúdia hudobných technológií v Bathe. Z tohto kúpeľného mestečka to Angličanka s českými koreňmi nemala ďaleko do Bristolu, kde na akciách organizovaných DJom Pinchom prvýkrát "pričuchla" k dubstepu. Neskôr sa však presťahovala do Berlína, kde pracuje ako zvuková dizajnérka pre spoločnosť Native Instruments, svetového lídra vo vývoji softvéru a hardvéru pre hudobnú produkciu.
"Zameriavam sa na svet zvukov a silu ľudského hlasu, spôsob, akým dokáže v hudbe okamžite vytvoriť spojenie s poslucháčmi. Cítim, že v elektronickej hudbe ľudský hlas a slovník nie je dostatočne využitý," hovorí hudobníčka, ktorá vlani vydala svoj eponymný debut. Balansuje na ňom na hranici dubstepu, techna a downtempa, nebojí sa pritom abstraktných úletov, industriálnych zvukov, ale ani popových nápevkov či melancholických melódií. "Vždy začínam nejakou myšlienkou, príbehom, a potom sa snažím nájsť zvukový svet, ktorý ten príbeh zdramatizuje a spraví z neho pieseň. Snažím sa pritom zostať verná narácii a nespadnúť do pasce žánrových stereotypov," vysvetľuje spôsob svojej tvorby.
Emika - Pretend (live - Berlin, 2011)
Pôvodne trio, dnes duo Chew Lips z Londýna hrá lo-fi elektro-pop a zaujalo nielen prestížne francúzske vydavateľstvo Kitsuné, ale po vydaní debutového albumu Unicorn aj britských kritikov z NME či Guardianu. BBC sa páčili natoľko, že im dala priestor na BBC Introducing Stage na Glastonbury festivale.
Organizátori Pohody včera potvrdili aj skupinu Susanne Blech. "Nie je to ďalšia speváčka v našom line-upe. Ide o nemeckú kapelu, v ktorej sa stretli hneď šiesti chlapi: frontman Tim, producent Sebastian, hudobníci–dvojičky Jens a Kay a indickí vokalisti - bratia Jobin a Jerome. Ich elektro-punk je plný chytľavých retro melódií, ukričaných vokálov a divotvorných tanečných kreácií. A čo sa nám páči – spievajú v nemčine," uvádza sa na stránke Pohodafestival.sk.
Chew Lips - Salt Air
Na festivale Bažant Pohoda 2012 sa v dňoch 5. až 7. júla predstavia aj Lou Reed, The Horrors, Caribou, Anna Calvi, Two Door Cinema Club, Emilíana Torrini, Warpaint či The Plastic People of the Universe. Vstupenka na tri dni stojí v súčasnosti 85 eur. V predpredaji sú v ponuke aj lístky pre držiteľov preukazov ZŤP a ZŤP-S, parkovanie pre osobné automobily i karavany. Kapacita festivalu zostáva 30-tisíc ľudí.
Priebežne aktualizované informácie o festivale Bažant Pohoda 2012 nájdete na oficiálnej stránke www.pohodafestival.sk a www.facebook.com/pohoda.festival.
Foto: Kasabian.co.uk
Súvisiaci interpreti: Kasabian
