Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie, ktorého umeleckým riaditeľom je významný slovenský violončelista Jozef Lupták, ponúkne už o niekoľko dní inšpirujúcu zmes klasických diel, medzižánrových presahov, ale aj filmové projekcie o slovenských skladateľoch, hovorené slovo a chýbať nebude ani koncert pre deti, ktorý oživí úspešné CD Uspávanky.
Bratislavské vydanie festivalu sa uskutoční od 18. do 25. septembra. Dejiskom koncertov bude Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, Moyzesova sieň, Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, Design Factory a koncertná sieň Klarisky. Okrem samostatných lístkov na koncerty je v predaji aj limitovaný počet permanentiek na celý festival (s výnimkou detského koncertu 24.9. o 15:30) za aktuálnu cenu 59 eur.
Rihm ako objav, Schubert ako zjavenie
Konvergencie 2016 otvorí už 18. septembra koncert vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu nazvaný podľa Schubertom voľne inšpirovaného diela klasika nemeckej hudby 20. storočia Wolfganga Rihma (1952) - Erscheinung/Zjavenie. Skladba Erscheinung vznikla v roku 1978 ako pripomienka výročia Schubertovej smrti. Od Wolfganga Rihma zaznie na tomto koncerte aj kratšia kompozícia Am Horizont pre husle, violončelo a akordeón, ktorá je venovaná argentínskemu skladateľovi Mauriciovi Kagelovi.
"Trojica nástrojov je na pódiu umiestnená od seba tak ďaleko, ako je to len možné a posiela si z diaľky tiché posolstvá. Spočiatku ide často len o jeden dlhšie držaný tón, postupne sa však dostáva k slovu aj dynamika ťažiaca z kontrastov medzi hlasnými a extrémne tichými momentmi. Snový záver skladby opisuje Rihm nasledovne: Huslista naznačí mlčky gestom zvolanie Hallo a jeho spoluhráči s rukami priloženými k ušiam, že počúvajú," napísal v eseji o diele pre Konvergencie rakúsky muzikológ Christian Heindl.
Ďalším lákadlom úvodného programu bude nádherné a zriedkavo uvádzané Okteto F dur Franza Schuberta (1797 – 1828) - dielo, ktoré v sebe spája pre skladateľa typickú vrúcnosť, lyrickosť, viedenskú eleganciu, virtuozitu a orchestrálnu farebnosť. Ako líderka medzinárodného ansámblu sa na koncerte predstaví charizmatická holandská huslistka Isabelle van Keulen, ktorá ako sólistka účinkovala s tými najznámejšími orchestrami (Berlínska filharmónia, Royal Concertgebouw Orchestra, NHK Symphony Orchestra Tokyo) pod taktovkou dirigentov ako Valery Gergiev či Roger Norrington. Na koncerte uvedie aj Schubertovu Husľovú sonátu op. 162.
Isabelle van Keulen je tiež vyhľadávanou komornou hráčkou a vášnivou interpretkou súčasnej hudby. Spolu s ňou sa na koncerte predstavia vo Švajčiarsku pôsobiaci slovenský huslista Igor Karško, vynikajúci španielsky klarinetista Pablo Barragán, umelecký riaditeľ Konvergencií, violončelista Jozef Lupták, klaviristka Nora Skuta a ďalší. Rihm ako objav, Schubert ako zjavenie - otvárací koncert Konvergencií bude zážitkom nielen pre hudobných znalcov, ale pre všetkých, ktorí spolu s festivalom radi objavujú nové hudobné svety.
Veľká klasika: Gringolts Quartet, Les Années Folles
Medzi festivalových hostí, s ktorými sa budú spájať najväčšie očakávania, bude nepochybne patriť Gringolts Quartet (19.9., Moyzesova sieň). V Zürichu sídliace kvarteto vzniklo v roku 2008 z inciatívy svetoznámeho ruského husľového virtuóza Ilju Gringoltsa. Kritika v recenziách výkonov telesa, ktoré sa za relatívne krátky čas dokázalo etablovať na najznámejších svetových pódiách, vyzdvihuje kultivovanosť prejavu, vhľad do hudby, krištáľový zvuk súboru a jeho schopnosť udržať v dielach napätie.
Bratislavský koncert na festivale Konvergencie bude venovaný skladbám a skladateľom životom a dielom spätým s Viedňou (Haydn, Schönberg, Brahms). Výnimočná štvorica hudobníkov sa predstaví na vzácnych nástrojoch zo 17. a 18. storočia. Vyvrcholením koncertu v Moyzesovej sieni bude Brahmsovo Sláčikové sexteto G dur, v ktorom sa so zahraničnými umelcami predstavia aj slovenskí hudobníci Igor Karško a Jozef Lupták.
Recitál fenomenálneho britského huslistu Daniela Rowlanda a ukrajinskej klaviristky Nataše Kudritskej Les Années Folles (24.9., Moyzesova sieň) je inšpirujúcim hudobným návratom do Paríža 20. rokov. Sonáty klasikov hudby 20. storočia (Debussy, Ravel, Antheil) dopĺňajú úpravy diel "Američana v Paríži" Georga Gershwina od legendárneho husľového virtuóza Jaschu Heifetza a skladby Astora Piazzollu.
"Po komplete Šostakovičových kvartet s Brodsky Quartet na bratislavské publikum rád spomínam ako na jedno z najvnímavejších, preto sa na festival veľmi teším. Príprava programu diel spätých s malebným, vizionárskym i drzým Parížom obdobia, ktoré vošlo do histórie ako Les années folles, bola pre nás skutočnou radosťou. Jednou z najextravagantnejších skladieb, ktorá na našom koncerte zaznie, bude určite sonáta Georga Antheila, v ktorej závere hrá Nataša na bongách a možno prídeme na pódium aj s revolverom, dozviete sa potom prečo," povedal pre Konvergencie Daniel Rowland. Les Années Folles je podmanivá zmes komornej hudby, jazzových inšpirácií a tanga, ktorá mohla vzniknúť len vďaka atmosfére mesta na Seine. A vypočuť si ju je možno len na Konvergenciách.
Hudobné dobrodružstvá: Tango plus, Inventio aj pocta Pink Floyd
Kúzlu Piazzollovho tango nuevo, ktoré má vo svete klasiky mnohých obdivovateľov (za všetkých stačí spomenúť husľovú legendu Gidona Kremera) pred pár rokmi podľahla aj spomínaná holandská huslistka Isabelle van Keulen. Po Schubertovi sa bratislavskému publiku predstaví so svojou tango kapelou Isabelle van Keulen Ensemble v programe Tango plus (20. 9., MDPOH), ktorý nadväzuje na úspešné CD Grand Tango!. Známy sláčikársky magazín The Strad o tomto albume napísal: "...van Keulen a jej kolegovia sú ideálnymi interpretmi Piazzollu, úspešne reflektujúc sofistikovanosť a avantgardné a modernistické aspekty jeho hudby."
Neobvyklé a inšpirujúce medzižánrové presahy patria k poznávacím znameniam Konvergencií. Talian Marco Ambrosini - návštevníci festivalu si ho môžu pamätať z projektu If Grief Could Wait Susanny Wallumrød - zahrá na nyckelharpe, sláčikovom nástroji, ktorého korene siahajú do stredoveku (ide o tzv. kolesovú violu, nástroj podobný stredovekej ninere, ktorá má klapky, no struny rozoznieva sláčik).
Spolu s francúzskym akordeónovým virtuózom Jean-Louisom Matinierom ponúknu návštevníkom Konvergencií program Inventio (23.9., Klarisky), v ktorom sa stretnú stará i nová hudba, hudba klasická (Bach, Biber, Pergolesi) i ľudová, komponovaná i improvizovaná - skrátka hudba, akú ste ešte nepočuli. Projekt Inventio vychádza z rovnomenného albumu, ktorý vydal renomovaný mníchovský label ECM. "Vieme, kde, čím a ako začneme, no fascinuje, vzrušuje a inšpiruje nás, že nikdy presne nevieme, ako to všetko napokon skončí. Každý koncert je iný. Myslím si, že hudba by mala byť presne takáto: spojenie komunikácie, emócií, slobody a radosti: Inventio!" povedal o aktuálnom programe pre Konvergencie Marco Ambrosini.
Atom Heart Mother je album v štýle progresívneho rocku, ktorý skupina Pink Floyd vydala v roku 1970. Nahrávka vznikla v legendárnych londýnskych štúdiách Abbey Road a dostala sa na vrchol britského albumového rebríčka. Rovnomenná suita, ktorá zaznie v rámci festivalu Konvergencie 21. septembra o 20:00 vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, je najdlhšou skladbou albumu. Má šesť častí, inštrumentoval ju Ron Geesin, autorstvo hudby patrí Pink Floyd. V skladbe účinkuje rocková kapela v zložení Hammond organ, basgitara, bicie nástroje (skupina Talent Transport), gitara (Michal Bugala), 10-členný dychový ansámbel, miešaný spevácky zbor (Lúčnica), sólové violončelo (Jozef Lupták) a súbor bude dirigovať Anton Popovič. Koncert otvorí koncert kapely Talent Transport.
"Existuje viacero koncertných verzií tejto skladby. My sme sa ju rozhodli uviesť po iniciatíve Ladislava Snopka aj tu na Slovensku," povedal pre TASR Anton Popovič. Skladba v tejto podobe premiérovo odznela v júli na koncerte Hudba Európy na Devíne. "Mala vynikajúcu odozvu, chceli sme ju zažiť v štúdiovom prostredí, kde je možné so zvukom ešte lepšie pracovať."
Rok slovenskej hudby: Hudobníci 016
Festival Konvergencie, ktorý od prvých ročníkov kladie dramaturgický akcent na tvorbu slovenských tvorcov, pokračuje v prezentácii dokumentov známych slovenských režisérov z produkcie spoločnosti Sentimentalfilm. Pri príležitosti Roku slovenskej hudby festival ponúkne svojim návštevníkom filmové portréty trojice jubilujúcich umelcov, ktorými sú Vladimír Godár (réžia: Martin Šulík), Martin Burlas (réžia: Marek Šulík) a Juraj Hatrík (réžia: Juraj Lehotský). Projekciu doplní koncert z komornej tvorby týchto skladateľov. Podujatie sa uskutoční 22. deptembra v Design factory za účasti skladateľov aj tvorcov dokumentárnych filmov. Z diel zaznie Ricercar Vladimíra Godára a skladba 13 od Martina Burlasa.
Program Moc a samota (24.9., Moyzesova sieň) v Moyzesovej sieni prinesie svetovú premiéru rozsiahleho piesňového cyklu na poéziu Ivana Kraska (1876-1958) od Jevgenija Iršaia. Rodák z Petrohradu, roky žijúci na Slovensku, pomenoval svoje dielo inšpirované Kraskovými básňami Slovenský zošit. Takmer hodinový cyklus predstaví profesor Iršai aj v úlohe interpreta s výnimočným spevom Petra Mikuláša.
"Možno je to vnútorná satisfakcia k tomu, že som ešte stále neskomponoval operu, po ktorej celý život túžim. Je to veľmi rozsiahle dielo na básne Ivana Kraska. Už dlhší čas som chcel skomponovať pieseň na texty slovenských autorov," uviedol hudobný skladateľ, ktorého oslovili nielen Kraskove básne, ale aj život slovenského básnika. "Mal veľmi zaujímavý osud, zo zvláštnych príčin je málo prebádaný, málo sa o ňom vie, málo je napísané," konštatoval Iršai na margo Krasku, ktorý bol nejaký čas aj vysokým úradníkom. "Pritom písal básne plné veľkej lásky, pokory, viery - neviery, nostalgie. Cyklus tvorí desať piesní z jeho veršov Nox et solitudo," dodal autor piesňového cyklu o živote, láske a smrti básnika.
Ako výrazový kontrapunkt Šostakovičov Antiformalitičeskij rajok - satirická kantáta s citátmi zo Ždanovových dekrétov, v ktorej sa skladateľ vysmieva z kampane proti formalizmu v sovietskom umení. Počas skladateľovho života dielo poznali len jeho najbližší priatelia, verejnú premiéru uviedol v roku 1989 Sviatoslav Richter.
Šostakovič ako kóda
Po úspešnom komplete Šostakovičových sláčikových kvartet v podaní súboru Brodsky Quartet začiatkom februára 2016 pokračuje festival Konvergencie v uvádzaní komornej tvorby ruského skladateľa. V rámci záverečného koncertu festivalu (25.9., Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu) zaznejú v interpretácii renomovaných domácich i zahraničných umelcov (Daniel Rowland, Milan Paľa, Jozef Lupták, Nataša Kudritskaya, Katarína Paľová, Nora Skuta) Šostakovičova violončelová (op. 40, 1934), husľová (op. 134, 1968) i zriedkavejšie uvádzaná violová sonáta (op. 147, 1975).
Violončelová sonáta s témami inšpirovanými ruským folklórom a groteskným finále je prvou komornou skladbou, ktorú Šostakovič vytvoril po skončení leningradského konzervatória, violová, na premiére ktorej spoluúčinkoval aj legendárny Sviatoslav Richter, je jeho posledným dielom v tomto žánri. Súčasťou večera, ktorý uzavrie ikonické 8. sláčikové kvarteto, bude aj čítanie Roberta Rotha z knihy The Noise of Time (Šum času) Juliana Barnesa, ktorú v preklade Jána Litváka vydáva Artforum.
Viac informácií o Konvergenciách nájdete na oficiálnych stránkach www.konvergencie.sk a www.facebook.com/konvergencie.
Zdroj: Konvergencie + TASR
