Keď minulý rok vyšiel singel Home, ktorý spevák a skladateľ Samuel Hošek nahral v spolupráci s producentom Jurešom Líškom (Fallgrapp), obaja si mysleli, že nahrajú pár ďalších skladieb a vznikne EP. Ich tvorivá chémia však zafungovala nad očakávania a nakoniec z toho bude dlhohrajúci album. Ďalšou ukážkou je pieseň Black Eyes.
Pohľad do duše a videoklip z Barcelony
"Zadefinoval by som ju ako krátky hudobný film z môjho vnútorného sveta. V súčasnosti sa stretávam s mnohými ľudmi s inou farbou pleti a počúvam ich príbehy. Desí ma, kam sme sa to dostali a fakt, že ľudstvo sa nikdy nevie poučiť a všetko sa opakuje ako kruh. Som extrémne citlivý na rasizmus, či útočenie na menšiny akéhokoľvek druhu. Možno je to trochu smiešne, ale nejakým spôsobom sa cítim byť veľmi spätý s afro-americkou kultúrou. Odmalička ma fascinovali ich pohyby, rytmus, farby. Denne pociťujem africký beat v mojom tele a počúvam v sebe africké bubny. Nie je mojím zámerom kopírovať čiernu hudbu, ani ju nikdy nebudem vedieť robiť tak dobre ako Afroameričania, ale nejakým spôsobom sa cítim byť s ňou prepojený a mám ju veľmi rád," približuje Samuel zdroj svojej inšpirácie.
Skladba je spracovaná veľmi minimalisticky, čo sa týka zvuku aj vizuálu, no zároveň nechýba experiment a výsledok má ďaleko od klasických "rádioviek". Vo svojej forme je totiž Black Eyes veľmi slobodnou kompozíciou bez štandardných sloh a refrénov. Dokonca v nej prvýkrát rapuje. Podľa mladého speváka a autora to prišlo úplne prirodzene. "Neviem si predstaviť , že by som v tejto skladbe riešil, kde má prísť refrén alebo bridge, to by bolo absurdné. Bolo mi iba zoslané, čo mám napísať a nahrať, a ja som to vykonal, dal som to von a som za to vďačný a hrdý."
Skladba Black Eyes vznikala postupne v niekoľkých fázach. "Prvotný nápad vznikol do gitarového riffu, ktorý mi Kubo (Jakub Šedivý, pozn. red.) zahral. Púšťal som si ho v Prahe po večeroch a vymýšľal som spevové linky. Hudobné a harmonické linky som mal hneď, no dlho som nevedel dokončiť text. A potom to jedného dňa zrazu celé prišlo, dopísal som ho za pár minút a hneď som to musel ísť nahrať. Demo som nahral v štúdiu u Kamila Mikulčíka. Rapový part som napísal až večer pred nahrávaním ostrej verzie u Jureša, ktorý potom dotvoril finálnu atmosféru skladby."
Autorom sprievodného vizuálu je talentovaný tanečník Spunkey, ktorý sa postaral o réžiu aj kameru. "Spunkey má veľlký cit pre minimalizmus, vizualitu a umelecké cítenie. Koncept sme vytvorili spolu a potom to už len prirodzene vznikalo priamo počas nakrúcania v Barcelone.”
Učí sa veriť si
Mladý hudobník, ktorý je absolventom VOŠ Jaroslava Ježka v Prahe (odbor jazzový spev) a Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave, priznáva, že mu zatiaľ chýba väčšie skladateľské sebavedomie.
"Je to vždy taký adrenalín, pretože keď tvorím skladbu, v hlave mi hrajú všetky harmónie a hlasy, ale keď to mám potom niekomu prvýkrát odprezentovať, mám pocit, že tí ľudia sú proti mne a myslia si, že nič neviem a že to je celé zlé. Absolútne vtedy nemám mieru odhadu a neviem povedať, či je to vlastne dobré alebo nie. Vždy prichádzam s malým sebavedomím, pretože mám pocit, že neviem spievať a je tam veľmi tenká hranica medzi úplnou bombou a úplným zrútením sa a skoncovaním so spevom. Postupom času sa to už zlepšuje, ale je to stále v mojej hlave a je to pre mňa veľký boj."
"S rapom to bolo rovnaké. cítil som, že v tejto skladbe chcem rapovať. V hlave som presne počul, ako to bude znieť. Nikdy som to nerobil, ale viem, že niekde vo vnútri vnímam rytmus. Nechcem sa však hrať na Ameriku. Viem, že angličtine mám akcent a nikdy nebudem native speaker. Som z Petržalky a mám petržalskú angličtinu," hovorí s úsmevom.
Zdroj: archív spevákaS nedostatkom sebaistoty sa vyrovnáva najmä vďaka ľuďom, ktorí ho na umeleckej ceste podporujú. "Vždy svoje nápady púšťam mojim priateľom z rôznych kreatívnych oblastí, či už sú to tanečníci, hudobníci alebo dizajnéri. Je potom inšpiratívne s nimi diskutovať a spolupracovať, pozorovať, ako mojim veciam veria, možno niekedy ešte viac ako ja. Znamená to pre mňa veľa. Človek totiž často niečo nahrá a dookola to počúva a kým to vyjde, je to už preňho staré a chýba odstup. Je dobré vedieť, že aj keď to ide zo mňa, nie som na to úplne sám."
"Nezarábam obrovské peniaze, nemám ani manažéra, no zároveň mám obrovskú slobodu vytvárať veci tak, ako ich cítim. Koniec-koncov však človek aj tak nikdy nedokáže uspieť sám a potrebuje súzvuk viacerých ľudí. A to je na tom to krásne, tá skladačka. Túžim po tom, aby som raz mohol tvoriť presne tak, ako chcem a s kým chcem, a že všetci budú za to objektívne ohodnotení a financie nebudú prekážkou. Je pre mňa úžasné, že hoci zatiaľ v takej situácii nie som, môžem už teraz pracovať s ľudmi, ktorých tvorbu obdivujem a rešpektujem."
Priateľov, ktorí ho v jeho hudobných aj výtvarných umeleckých ambíciách podporujú, má okrem Slovenska aj v Prahe. Už štvrtý rok totiž žije na striedačku v oboch hlavných mestách. "V Prahe žijeme v jednom byte umelecká komunita mladých ľudí. Veľa vecí medzi sebou konzultujeme, tvoríme a analyzujeme umenie a život. Je to jedno z najinšpiratívnejších období," dodáva Samuel.
Debutový album chce vydať ešte tento rok, presný termín vydania však zatiaľ nevie. "Som veľmi rád, že nie som nikým a ničím tlačený. Tvorím v pokoji a zbieram materiál, o ktorý nie je núdza. Popritom pracujem na obrazoch a rád by som zrealizoval výstavu v zahraničí .Cestovanie je pre mňa dávka inšpirácie a oddychu. Uvidím, kam ma to tento rok zaveje," uzatvára.
Biografia
Samuel Hošek okrem sólového projektu vystupuje aj s kapelou Samuel Hošek Jazz Band a objavuje sa ako vokalista po boku českých a slovenských hviezd (Lucie Bílá, Marika Gombitová, Majk Spirit…). Minulý rok bol tiež členom skupiny sprevádzajúcej spevákov v Česko Slovenskej SuperStar počas finálových vystúpení. Od roku 2016 pôsobí ako hlasový kouč v British International School v Bratislave.
Ako hosť sa objavil na nahrávkach skupín Ľudové Mladistvá (pieseň Hojana) a Fallgrapp (V hmle). Vokálne vypomohol aj na albumoch raperov Supu (Biele noci) a Matysa (skladba Eternal z albumu Čísla), či na albume Hana Lucie Bílej. Jeho prvý singel Home z pripravovaného debutového albumu sa niekoľko týždňov po sebe umiestnil na prvom mieste v hitparáde Osmička Rádia_FM.
Na konte má viacero ocenení a víťazstiev v súťažiach na Slovensku, v Európe aj v USA, kde získal v roku 2008 ako 16-ročný štipendium na jednej z najprestížnejších súkromných umeleckých škôl Xavier High School. Počas svojho krátkeho pôsobenia tam stihol získať ocenenie Umelec roka, vyhral súťaž Xavier Talent Show a stal sa víťazom celoštátnej výtvarnej súťaže Fox Valley Area High School Exhibition. V roku 2013 bol finalistom celoeurópskej súťaže Riga Jazz Stage a na Slovensku v tom istom roku vyhral súťaž Nové tváre slovenského jazzu. Následne pokračoval vo svojom hudobnom vzdelávaní na VOŠ Jaroslava Ježka v Prahe.
Na festivale Kremnické gagy 2017 získal cenu Objav divadelnej sezóny Stana Radiča za predstavenie Ekonómia dobra a zla, v ktorej nielen účinkoval, ale aj skomponoval scénickú hudbu. Tvoril ju vždy naživo pomocou svojho hlasu a jeho vrstvením pomocou elektroniky a looperu. Za sebou má tiež spolupráce s divadlami a súbormi ako Slovenské národné divadlo (Faust, Konečná Stanica Túžba), Divadlo L+S (Ekonómia dobra a zla), Divadlo Elledanse, RiverPark Dance School, RDS Company, RRRrrr Show Kabaret Praha alebp Divadlo Ůsmev (Veľkí herci malým deťom).
Vystupoval na festivaloch Bratislavské jazzové dni, Pohoda, Grape, Open Jazz Fest či Universal Playground. Na jeseň minulého roka vystúpil s vlastnou tvorbou ako predskokan americkej vokálnej skupiny Naturally 7. Jeho hlas môžete počuť vo viacerých reklamných spotoch, voiceoveroch, či v rozprávkach (Walt Disney, Pixar, Sony). Realizuje sa aj na poli výtvarného umenia a dizajnu. Navrhoval dizajn limitovanej edície spoločnosti Vodka Absolut a výtvarne spolupracoval aj so spoločnosťou Europapier Slovensko. V rámci salónu mladých umelcov vystavoval svoje obrazy v Audi Exclusive Gallery. Ilustroval tiež niekoľko obalov hudobných nosičov. Ako pozvaný umelec sa zúčastnil na niekoľkých “Live painting sessions” (Cubism Grid Gallery Praha, Drive House Praha).
Autor: Patrik Marflák
Foto: Miňo Debnár
