Od útleho detstva maľovala. Hudba jej nikdy nebola obzvlášť blízka, dokonca sa kvôli nej vzdala herectva. To sa radikálne zmenilo nástupom covidu a povinnej izolácie, počas ktorej sa u nej zrodila posadnutosť hudbou. Na YouTube trávila hodiny sledovaním videí. Nehľadala však konkrétne pesničky alebo interpretov, ale ich príbeh. Rozhovory, z ktorých sa dozvedala, čo stojí za ich nahrávkami. Práve tu našla techniku hocketing, ktorá ovplyvnila jej tvorbu a predovšetkým jej debutový album.

Osamotenosť pri nahrávaní ju na jednej strane ochudobnila o prístup k viacerým hudobným nástrojom a prípadným spolupracovníkom, no na druhej strane ju donútila vyplniť piesne kreatívnym prístupom. Anastasia Coope si na tento účel zvolila spomínaný hocketing, teda techniku, pri ktorej sa melódia rozdelí medzi dva alebo viac hlasov. Každý hlas nesie časť melódie alebo rytmu a spojením vytvoria celok. Anastasia využíva vo svojej tvorbe prekrývanie hlasov, čo vytvára zaujímavé harmonické a rytmické efekty znejúce ako echo alebo zbor.

Zatúžila skladať vlastné piesne, ale ako sama hovorí, v tom čase nemala žiadne zásadné životné skúsenosti a trápenia, ktoré by mohla preniesť do svojej tvorby. A tak musela improvizovať. Táto cesta ju priviedla k ďalšej charakteristickej stope jej tvorby – k abstraktnosti. Texty pesničiek nevznikali na vytýčené témy, odvíjali sa od slov, ktoré ju upútali.

"Sledovala som všetky slová, ktoré akoby prišli do môjho každodenného života. Počúvala som, čo ľudia hovorili, čítala som knihy, len aby som našla slová, ktoré sa mi páčili, pretože pri písaní pesničiek mám rada zoznam slov a myslím, že bolo jedno, čo sa mi naskytlo."

Ako maliarka sa Coope zameriava viac na estetiku piesní, než na ich lyrické vyznenie. Často slovami iba načrtne obraz, ktorý si poslucháč dokreslí pri počúvaní sám. Preto sa jej piesne javia mnohokrát ako vzdialené a neuchopiteľné, ale keď si ich dotvoríte štetcom vlastnej fantázie, stanú sa niečím prirodzene blízkym.

Debutová nahrávka Darning Woman sa opiera o slovo "žena", s ktorým pracuje na viacerých úrovniach. Nasýtená je kakofóniou a dunivými vokálmi víriacimi nad jednoduchými, veľakrát iba gitarovými, melódiami. Jej hlas je navrstvený od jemných éterických vokálov cez hrdelný barytón až po efekt zborového často priam znepokojivého viachlasného spevu. Svojimi vokálmi prenáša, aj napriek riedkemu inštrumentálnemu podkladu, na poslucháča smútok, náladovosť a nepokoj. A zároveň so sebou prináša ťažko opísateľnú nostalgiu. Akoby jej tvorba pochádzala z minulosti, siahajúc po folkových motívoch.

A síce v priebehu dvoch pandemických rokov napísala viac ako 600 pesniečiek, debut Darning Woman má len niečo cez 20 minút. Napriek tejto skromnej ploche sa podarilo spoznať umelkyňu so svojskou víziou samouka, ktorú, predpokladám, na svojej prvej nahrávke iba načrtla, aby mohla poslucháčov udržiavať v napätí, kam ju jej farebný fantazijný svet zavedie na prípadnom pokračovateľovi.

Že to bude iné, načrtla aj sama. "Určite sa teším na nahrávanie albumu so skutočným nahrávacím vybavením a na vytvorenie nahrávky, ktorá mi poskytne viac priestoru pre viac vecí, pretože pri spôsobe, akým som nahrávala túto nahrávku, sa veľmi ľahko mohlo všetko zmeniť na hroznú ukričanú zmes zvuku. Takže áno, myslím, že chcem niečo, čo pôsobí viac popovo, aj keď celkom neviem, čo to pre mňa znamená."

Autorka: Miroslava Rabčanová