Povinnosť hrať v súkromných rozhlasových staniciach aspoň počas štvrtinu času denného vysielania slovenskú hudobnú tvorbu sa možno po šiestich rokoch zruší. Vyplýva to z predloženého návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Rozhodnutie za zatvorenými dvermi
Nový zákon by teda nielen pre rádiá ale aj pre slovenských hudobných autorov predstavoval zásadnú zmenu. Tá však v návrhu právneho predpisu z dielne Ministerstva kultúry (MK SR) nie je odôvodnená ani o nej neprebehla diskusia s hudobnou obcou. Na prínos a opodstatnenie tohto výrazného zásahu do predmetu podnikania súkromných vlastníkov rádií sú rôzne názory, zmena by však rozhodne nemala prísť bez akejkoľvek diskusie a objektívneho vyhodnotenia piatich rokov fungovania kvót.
Nový mediálny zákon má komplexne nahradiť dve doterajšie právne úpravy – zákon o vysielaní a retransmisii a tzv. zákon o digitálnom vysielaní. Legislatívna úprava reaguje na zmeny a vývoj vysielania a retransmisie v digitálnom prostredí, rozširuje preto okrem iného regulačný rámec audiovizuálnych mediálnych služieb aj na platformy na zdieľanie videí. Návrh transponuje európske smernice, modifikuje doterajšie zákonné úpravy na základe aplikačnej praxe. Rozširuje povinnosti regulátora, zvyšuje podiel multimodálneho vysielania a upravuje aj ustanovenia o majetkových a personálnych vzťahoch súvisiacich s médiami.
Kvóty na hranie slovenskej hudby v rádiách sú teda na jednej strane iba malou, rozhodne však nie bezvýznamnou súčasťou veľkého balíka zmien. Ide o citlivú tému s potenciálne veľkým dopadom na domácu hudobnú scénu. Postup MK SR však pôsobí, akoby sa diskusie s umeleckou obcou chcelo vyhnúť a kvóty pre súkromné rádiá chcelo zrušiť potichu a bez povšimnutia. Navrhovanú zmenu v oblasti rozhlasových kvót totiž ministerstvo vôbec nespomenulo v predkladacej správe k návrhu zákona, a dokonca ani v tlačovej správe zaslanej do médií. Navyše na rozporovanie 171-stranového návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania plynie skrátená lehota, to znamená do pondelka 18. októbra 2021.
"Považujeme túto skutočnosť za alarmujúcu, a to o to viac, že napriek viacerým rokovaniam, ktoré sme s MK SR na túto tému viedli, sme o takomto významnom zásahu do existujúceho právneho stavu neboli vôbec informovaní," hovorí Ľubomír Burgr, predseda predstavenstva Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA).
Hudobná obec reaguje úspešnou petíciou
Aj preto sa viacerí slovenskí hudobníci a autori spolu s predstaviteľmi SOZA rozhodli spísať hromadnú pripomienku k návrhu MK. Okrem iných sú pod ňou podpísaní speváci a autori Pavol Hammel, Peter Nagy, Tomáš Sloboda, Peter Lipa, Rasťo Kopina, hudobná skladateľka Ľubica Čekovská, hudobný dramaturg a publicista Juraj Čurný, speváčky a autorky Celeste Buckingham, Katarína Knechtová, Zuzana Smatanová, hudobný skladateľ Vladimír Godár, či textár a básnik Ján Štrasser.
Pripomienku podporili aj petíciou, v ktorej žiadajú, aby do navrhovaného mediálneho zákona bola implementovaná súčasná právna úprava. Už po 16 hodinách od založenia mala petícia viac ako 500 signatárov, čo je dosť na to, aby sa MK SR muselo pripomienkou zaoberať v rámci rozporového konania.
"Ponechanie kvóty len u verejnoprávneho vysielateľa v zmysle návrhu MK SK nedokáže naplniť stanovené ciele zákonodarcu s ohľadom na množstvo vysielateľov, pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Navyše, zavedením takéhoto diskriminačného opatrenia by nastala situácia, že slovenské hudobné diela by boli vysielané prevažne len na verejnoprávnych rozhlasových okruhoch s relatívne špecifickým okruhom poslucháčov," argumentujú autori pripomienky a signatári petície.
Pripomínajú, že legislatívna zmena, ktorá kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách zaviedla od apríla 2016, bola motivovaná podporou slovenskej tvorby ako súčasti kultúrneho dedičstva a odvíjala sa aj od prieskumov, prezentujúcich vôľu poslucháčov počuť v rádiách viac slovenských pesničiek.
Rušíme diktát súkromným rádiám, nie kvóty, hovorí ministerka
Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) v stredu v reakcii na kritiku návrhu mediálneho zákona povedala, že štát podľa nej nemá diktovať komerčným rádiám, čo majú hrať. Zdôraznila, že návrhom sa nezruší podiel slovenskej hudby v rádiách plošne naprieč všetkými stanicami. "Ostanú zachované v rádiách RTVS, a to vo výške 35 percent, tak ako doteraz," uviedla ministerka, ktorá úlohu podpory domácej tvorby vidí práve v činnosti RTVS.
SOZA: Kvóty mali pozitívny dopad na slovenskú tvorbu
Podľa štatistík SOZA malo zavedenie kvót v roku 2016 napriek počiatočným obavám pozitívny dopad na slovenskú hudobnú tvorbu a jej autorov. Jedným z dôkazov je, že tantiémy rozdelené slovenským autorom za použitie hudby v rozhlasovom vysielaní boli v období rokov 2017-2019 priemerne o 26% vyššie ako v trojročnom období pred zavedením kvót.
Kvóty dali zároveň priestor v éteri aj novým umelcom, ktorí sa v ňom pred rokom 2016 neobjavovali. Súčasťou aktuálne platného zákona je totiž aj povinnosť, aby 20% z vysielaných slovenských pesničiek tvorili skladby vydané maximálne pred piatimi rokmi. Kým v rokoch 2013-2015 boli v rozhlase používané diela v priemere 1 613 slovenských autorov, v troch rokoch po zavedení kvót ich počet stúpol priemerne o 29% na 2082 slovenských hudobných tvorcov.
Vďaka kvótam významne vzrástol aj celkový počet slovenských skladieb zaradených do rozhlasového vysielania. V období rokov 2013-2015 ich ročne vo vysielaní odznelo priemerne 1 015 307. Vďaka kvótam tento počet stúpol v troch nasledujúcich rokoch o 66% na priemernú ročnú úroveň 1 686 939 odvysielaných hudobných diel. V prípade súkromnoprávnych vysielateľov dokonca tento rast predstavoval takmer 120%.
"Aj napriek mnohým kritickým ohlasom na hudobné kvóty je v éteri počuť, že toto opatrenie pomohlo po dlhom čase oživiť playlisty domácich rádií o kvalitnú slovenskú hudbu mladých autorov, ktorá by sa tam bez nich nedostala," myslí si o pozitívnom dopade kvót na slovenskú hudobnú scénu Dominik Štofko, spevák skupiny King Shaolin. Tá je práve jednou z mladých kapiel, ktorých tvorba sa v rádiách začala v posledných rokoch hrávať častejšie.
"Už len na základe našich koncertov môžeme povedať, že Slováci si radi vypočujú domácu tvorbu. V ostatných dvoch rokoch sme však koncertovať buď nemohli, alebo iba vo veľmi obmedzených podmienkach. Preto je veľmi dôležité, aby slovenskej hudbe vyčlenili priestor aj slovenské rádia. Kto iný, ak nie oni?" dodáva hudobná skladateľka a speváčka Katarína Knechtová.
Ústavný súd kvóty odobril a ocenili ich aj poslucháči
Kvóty na hranie domácej hudby v rádiách nie sú slovenským špecifikom. Má ich väčšina európskych krajín vrátane Holandska, Francúzska, Dánska, Írska, Poľska, Maďarska, Rumunska či Chorvátska, ale napríklad aj Austrália alebo Kanada. Ich hlavným cieľom je propagácia národnej alebo lokálne relevantnej hudby.
"V kultúrne vyspelých krajinách, či už je to Kanada, Holandsko alebo Švédsko sú kvóty na domácu hudbu už roky samozrejmosťou. Práve pandémia koronavírusu znásobila ich dôležitosť pre hudobníkov, ktorým bolo zakázané koncertovať. Aj preto v uplynulom období niektoré vlády uvažovali dokonca o ich navýšení. Slovenská vláda, zdá sa, uvažuje o presnom opaku," hovorí Juraj Čurný, moderátor a konzultant v oblasti médií.
Zákonná úprava kvót na slovenskú hudbu obstála v nedávnej minulosti aj pred Ústavným súdom SR, ktorý svojím rozhodnutím nevyhovel návrhu generálneho prokurátora na ich zrušenie. "Ústavný súd zavedenie kvót ohodnotil ako rozumné, čomu nasvedčuje i to, že nejde o unikátne prostriedky špecifické len pre Slovenskú republiku, ale ide o prostriedky štandardne využívané zákonodarcami v iných štátoch Európskej únie."
A ako vnímajú väčší objem domácej tvorby v rádiách slovenskí poslucháči? Na túto otázku dáva odpoveď nedávny prieskum verejnej mienky, ktorý SOZA realizovala s agentúrou Focus v máji tohto roka. Na otázku "Koľko z 10 skladieb hraných v rádiu, ktoré počúvate najčastejšie, by malo – podľa Vás – pochádzať zo Slovenska?" až 67% opýtaných odpovedalo, že by domáce skladby mali tvoriť aspoň polovicu playlistu. Iba necelé 1% opýtaných by nechcelo vo svojom obľúbenom rádiu počuť žiadne slovenské skladby.
Autor: Patrik Marflák (zdroj: TASR + SOZA)
Vizuál: SOZA
