Hosť ako pánom domu - aj takto sa dá nazvať to, ako vzala Austrália útokom Veľkú cenu Eurovízie počas jej uplynulého ročníka. Reprezentantka protinožcov Dami Im totiž podľa nového hlasovacieho systému dobyla rebríček porôt zo 42 krajín Európy. Napokon aj tak musela ustúpiť vôli hlasujúcich divákov. Tých viac oslovila protiruská skladba od Ukrajinky Džamaly.
Minulosť zvíťazila nad budúcnosťou
Počas 61. ročníka sa v štokholmskej Globen Arene použili nové pravidlá hlasovania. Rozdeľovanie hlasov pozostávalo z dvoch fáz. V tej prvej určili konečné poradie súťažiacich národné poroty v jednotlivých krajinách. Počet prideľovaných bodov pritom zostal rovnaký, a tak si každý štát, ktorý sa v roku 2016 zapojil do ESC, mohol vybrať desať najlepších skladieb, pričom tretia najúspešnejšia dostala od danej krajiny osem bodov, druhá desať a prvá dvanásť. Naproti doterajším ročníkom tak priebežné poradie predstavovalo len 50 percent výsledkov.
Podľa nich sa Európe najviac pozdávalo futuristické číslo Austrálčanky s juhokórejskými koreňmi Dami Im. Víťazka tamojšej piatej série speváckej súťaže X Factor (2013) predviedla skladbu Sound of Silence z pera austrálskeho produkčného tímu DNA (Delta Goodrem, Jessica Mauboy). Áno, jej vystúpenie, počas ktorého za pomoci hologramov oživila sci-fi snímku Minority Report (2002), spĺňalo v úvode načrtnuté "zadanie", no v tomto prípade pravdepodobne zapôsobilo aj to, že téma "milujme sa, množme sa, Európa" chýbala. Austrálska produkcia od porôt získala 320 bodov a zanechala za sebou Ukrajinu s 211 bodmi, Francúzsko nadobudlo 148 bodov, Malta inkasovala 137 bodov a päticu najlepšie hodnotených eurovíznych skladieb tohto roka uzatvorilo Rusko so 130 bodmi.
Rovnako mohli prejaviť svoje preferencie aj diváci spred televíznych obrazoviek alebo živého vysielania z oficiálnej webstránky ESC a Youtube kanálu. Tie sa postupne priratúvali k rebríčku porôt a menili konečné poradie. Európska vysielacia únia (EBU), hlavný organizátor Eurovízie, dobre vedel, čo robí. Primárnym cieľom tohto hlasovacieho systému bolo vytvoriť väčšie napätie pri odhaľovaní víťaza. Doposiaľ bol totiž často známy ešte skôr ako sa diváci dozvedeli výsledky hlasovania všetkých krajín.
O nervydrásajúce finále sa diváci postarali najmä v prípade súťažiacich z Ukrajiny, Ruska a Poľska, ktoré v rebríčku poroty skončilo takmer na chvoste, no diváci mali opačný názor. Hostitelia večera - komediantka a moderátorka Petra Mede v spoločnosti spomínaného Zelmerlöwa - ohlásili Austráliu na 4. mieste diváckej obľúbenosti a šancu predbehnúť ju mali najmä Ukrajina alebo Rusko. Tento rok sa stávkové kancelárie čiastočne "sekli". Za jednoznačného víťaza tipovali Rusa Sergeja Lazareva, ktorý síce divácke hlasovanie vyhral, no po sčítaní s porotcovskými hlasmi sa "hrdinkou Európy" stala Ukrajinka Džamala. "Naozaj chcem pre každého len lásku a mier," povedala pri prebratí kryštáľového mikrofónu.
Milovníkov melodrámy z eurovízneho publika oslovila drsným svedectvom podľa skutočnej udalosti. Pieseň 1944 nápadne evokuje súčasný ukrajinsko-ruský konfilkt, ktorý neobišiel ani ESC, no orientuje sa na stalinský teror v danom roku. Vtedy Stalin nariadil deportáciu Tatárov z ich vlasti ako kolektívny trest za ich údajnú kolaboráciu s nacistickým režimom. Speváčka sa pritom sústreďuje na hrozné skúsenosti svojej prababky. Hudobný kúsok sa rozhodne netešil obľube "Matky Rusi". Tá sa pred súťažou sťažovala na "pretlak politiky" v skladbe, čo je v rozpore s pravidlami EBU, a preto požadovala diskvalifikáciu Ukrajiny. EBU sa rozhodla opačne - podľa nej totiž v intímnej lyrike piesne s mystickou atmosférou nič konkrétne politické nie je uvedené.
Víťaz diváckeho hlasovania z Ruska mal prepracovanú vizuálnu šou:
Ukrajinka roku
Džamala (v medzinárodnom ponímaní aj ako Jamala) sa narodila pod menom Susana Jamaladinova v Kirgizsku. Jej otec bol krymským Tatárom a matka pochádzala z Arménska. Prvú štúdiovú nahrávku zložila ešte vo veku 9 rokov a išlo o piesne pre deti. Neskôr absolvovala štúdium na Národnej hudobnej akadémii v Kyjeve pomenovanej po Čajkovskom. Do povedomia sa dostala svojou rozmanitou tvorbou, v ktorej spája jazz, soul, R&B, world music, folk a elementy klasickej alebo gospelovej hudby. Práve jej všestrannosť v roku 2009 oslovila porotu na medzinárodnej speváckej súťaži mladých talentov The New Wave v Lotyšsku.
Džamalin eurovízny osud víťaza je rovnako pohnutý ako jej predchodcov. Do súťaže sa snažila zapojiť ešte v roku 2011 so všeobecne obľúbeným singlom Smile. V tom čase však výber ukrajinského reprezentanta na Eurovízii sprevádzal škandál manipulovania s hlasmi. Z novostanoveného finále sa radšej stiahla, pretože sa domnievala, že výsledky opäť nebudú legitímne. Na Veľkú cenu Eurovízie do Nemecka vtedy namiesto nej putovala Mika Newton s piesňou Angel.
V súčasnosti má na konte päť nahrávok, posledná vyšla vlani pod názvom Podykh (Dych). Ukrajinská umelkyňa sa nevyhla ani filmovému priemyslu. Hrala hlavnú ženskú rolu v historickej dráme Guide a mihla sa aj vo fantasy príbehu Polina z dielne belgického režiséra Oliasa Barca. Okrem množstva ukrajinských ocenení disponuje aj titulom Ukrajinka roku 2016.
Švédi to vedia
Nedá sa jednoznačne zhodnotiť, či bol uplynulý ročník vyslovene dobrý alebo zlý. Jednak za to môže postupne ustupujúci trend toľko kritizovaného gýču, ktorý sa aspoň postaral o nejaké to "vzrúšo", a tiež aj to, že namiesto národných pokladov (ABBA a spol.) stavili Švédi počas čakania výsledkov na celosvetovú hviezdu Justina Timberlakea. Keďže sa najsledovanejšie podujatie na Starom kontinente vždy dusí v eufórii, jeho živé prevedenie najnovšieho singla Can't Stop This Feeling zaniklo a popový fenomén súčasnosti pôsobil do istej miery sterilne. Mal to pritom dobre našliapnuté starším singlom Rock Your Body.
V prestávke pobavili aj hostitelia večera. Ich vtipná ironická vsuvka spočívala v tom, že si dali námahu zistiť, čo spája doterajších víťazov Eurovízie, a teda, aký je skutočne fungujúci vzorec na úspech v súťaži. Na základe toho vytvorili pieseň so špecifickou produkciou. Nevynechali pútavý a dramatický začiatok, odhalené telo minuloročného víťaza, národný nástroj, ktorý nikto nepozná, takže môže byť aj vymyslený a grandiózne vyvrcholenie v podobe univerzálnej všeobjímajúcej lásky. Na husliach vypomohol Nór Alexander Rybak, víťaz z roku 2009, a objavili sa aj "príšerky" z Lordi (vyhrali v roku 2007).
V rámci čakania sa dav v hale aj 200 miliónov divákov po celom svete po prvýkrát vrátane Spojených štátov amerických a Číny nevyhol ani najnovšiemu singlu Månsa Zelmerlöwa Fire In The Rain. Choreografia k jeho novinke bola opäť posunutím úrovne bežných tanečných kreácií, keďže na pódiu využil aj hoverboard. Svoje spevácke pôsobenie pre tento večer ukončil pomaly už notoricky známou hymnou minulého ročníka Eurovízie Heroes.
A čo Gunčíková?
Premiérové pôsobenie Českej republiky vo finále Eurovízie nedopadlo dobre, a to aj napriek tomu, že Gabriele Gunčíkovej dávali mnohí veľké šance prebojovať sa aspoň do prvej desiatky. Ničnehovoriaca óda na duševné povstanie sa nezladila s "náročným vkusom" eurovízneho fanúšika. Svedčili o tom už len príspevky na Twitteri, keď niekdajšia superstaristka vyšla na pódium ako druhá v poradí. Reakcie hovorili o tom, že ich balada od "českej Celine Dion", ako ju jeden z uživateľov nazval, nudí. Iný sa nevedel dočkať toho, ako príde na rad ktokoľvek ďalší. Od európskych porôt "vyfasovala" 41 bodov a od divákov nedostala nič, čo spôsobilo, že Česká republika sa síce do finálového večera dostala, ale skončila na nelichotivom predposlednom mieste.
Nakoniec to vyzerá tak, že sa Veľká cena Eurovízie dostáva do svojej prechodnej fázy. V nej azda výraznejšie nezaujme ničím iným iba politickým kontextom alebo ešte možno vizuálom, čím sa vo svete pop beztak predáva. Európskej hudbe zrejme svitá na lepšie časy a eurovíznemu pozlátku pomaly zvoní umieračik.
Zdroj: AP Photo/Martin Meissner
Zdroj: AP Photo/Martin Meissner
Zdroj: AP Photo/Martin Meissner
Zdroj: AP Photo/Martin MeissnerPozrite si veľkú fotogalériu z Eurovízie 2016Súhrnné výsledky hlasovania porôt aj divákov:
Zdroj: Eurovision.tv / EBUAutor: Marek Majzon (Zdroj: Eurovision.tv)
Foto: AP Photo/Martin Meissner
