O Nocadeň by to napísala kolegyňa Mirka Rabčanová, o No Name možno niektoré z českých médií... A ostatné košické kapely mi hádam prepáčia (aj tak sa väčšina z nich presťahovala do Bratislavy, hehe).

Keď som pred asi 18 rokmi spoznal skupinu Kolowrat, jej pesničky mi kvôli neochvejnej, pod kožu aj za nechty sa zadierajúcej naliehavosti v hlase speváka Rasťa Rusnáka spočiatku pripadali čudné a ťažko stráviteľné. Na koncerte v Pohode_FM Live v Slovenskom rozhlase v roku 2011 však boli všetky bariéry zbúrané a odvtedy som skutočne lepšiu kapelu z metropoly východu nepočul.

Stopa, ktorá sa nestratí

O dva roky neskôr vydal Kolowrat svoj tretí album Pobiť sa/Utiecť (2013), ku ktorému som sa spolu s predchádzajúcim Slnko je vo veži (2009) v minulej dekáde pravidelne vracal. Na koncert som však už nikdy nešiel. Veď táto kapela tu bude dlho a čoskoro pôjde na turné k ďalšiemu albumu, vravel som si. V roku 2015 však ohlásila pauzu a na dlhý čas sa odmlčala tvorivo aj koncertne. Pozvoľný návrat na scénu odštartovala až o šesť rokov neskôr výborná kolekcia akustických verzí skladieb z prvých troch albumov Bichrom (2021).

Na nové pesničky si fanúšikovia napokon museli počkať ešte o tri roky dlhšie. No pocity, ktoré prináša ich počúvanie, sú o to silnejšie a vlastne sa až ťažko verí, že od poslednej radovej platne Kolowratu ubehlo už jedenásť rokov. Myslím si, že s dobrými (originálnymi, osobitými, nezameniteľnými) kapelami je to tak – nech sú preč akokoľvek dlho, ich stopa v srdciach fanúšikov zostáva rovnako hlboká a kedykoľvek môžu pokračovať tam, kde skončili. A neraz počas tých rokov ticha získajú aj takých, ktorých predtým nemali. Dúfam, že je to aj prípad skupiny Kolowrat. Jej novinka je totiž skutočne výnimočná a len podčiarkuje to, akým silným je na slovenskej nezávislej hudobnej scéne rok 2024.

Neistota aj zrelá dospelosť

Nová tvorba kapely prichádza v podobe päťskladbového EP s názvom KRISTAL, ktoré dnes (16.10.) vychádza ako CD a v digitálnej verzii vo vydavateľstve Slnko Records a nájdete ho aj v streamovacích službách.

Hudobne aj textovo vyzreté piesne na EP sa opäť hýbu najmä zákutiami medziľudských vzťahov, všímajú si pasce súčasného životného štýlu, vážia pomer neistoty a zrelej dospelosti. Sú osobnou výpoveďou i civilnou reflexiou, vedia byť pichľavé, trpké ale aj romantické. Spolu s albumom vydala kapela videoklip k sedemminútovej, nádherne gradujúcej skladbe Tvár, čo mi nerobí priateľov.

Aj keď sa Kolowrat na tomto EP nezišiel v kompletnej päťčlennej zostave ale len v trojici, nové pesničky sú nahraté v plných aranžmánoch. Po akustickom albume Bichrom (2021), za ktorým stála dvojica Rasťo Rusnák a Janko Horňák, kapelu doplnila bubeníčka Zuzka Ďurčeková, ktorá v skladbách naspievala aj vokály.

"Ja vnímam Kolowrat stále ako päťčlennú kapelu, ktorá si z dlhšej pauzy občas odskočí do tvorivého sveta v zostave, na akú sa v tej chvíli z objektívnych dôvodov zmôže. Teraz sme traja, nabudúce, ak bude nejaké nabudúce, môžeme byť opäť piati," hovorí Rasťo v aktuálnom rozhovore pre Full Moon. "Zvukovo to určite ubralo z toho rokenrolového tlaku a určitej temnej aury, ktorá tu bola predtým, čo je pochopiteľné, päť ľudí v kapele troma nenahradíš, ale to sme ani nechceli. Predstavy o výslednom zvuku piesní na ich začiatku mám, a tak ich aj komunikujem, ale tvorba aranžmánov a výsledného zvuku je kolektívna chémia."

O vizuálnu stránku EP a réžiu videoklipu sa postaral fotograf Dávid Doroš, finálny zvuk piesní ošetril Erik Horák zo štúdia Lososound. Naživo si novinky spolu so starými piesňami môžete vypočuť na prelome novembra a decembra, kedy skupina odohrá štyri koncerty na Slovensku a v Čechách, a postupne pribudnú ďalšie. V Bratislave sa na lodi Pink Whale predstavia v rámci dvojkoncertu s Tante Elze, ktorá sa takisto vracia s novou tvorbou po niekoľkoročnej pauze.

  • 29. 11. – Bratislava, Pink Whale (+Tante Elze)
  • 30. 11. – Praha, Kaštan (+Terrible 2s)
  • 6. 12. – Prešov, Christiania
  • 7. 12. – Košice, Divadlo Na Peróne

Biografia

Kapela Kolowrat vznikla v roku 1999 v Košiciach. Debutovala však až o sedem rokov neskôr albumom Vrany sa vracajú (2006). Za druhý album Slnko je vo veži (2009) získala tri nominácie na Radio Head_Awards 2009 (Album roka – Cena poslucháčov a Cena kritikov a Singel roka za pieseň Ja a slečna Ts). V októbri 2013 vydal Kolowrat album Pobiť sa/utiecť, ktorý rovnako zaznamenal viaceré výborné ohlasy na Slovensku i v Čechách.

Koncom roka 2015 ohlásili členovia kapely prestávku, prerušovanú občasnými akustickými vystúpeniami a v plnej zostave jediným koncertom na Pohode 2018. Na jar 2021 kapela vydala album Bichrom, ktorý bol štúdiovým záznamom ich akustických koncertov vo dvojici.

Novinky kapely Kolowrat sledujte na oficiálnom webe www.kolowrat.sk a na Facebooku.

Autor: Patrik Marflák (text nad playerom so skladbou Nie je to náhodou tvoja pýcha?) + upravená TS Slnko Records od Alexandra Čerevku doplnená o citácie z rozhovore pre český hudobný magazín Full Moon