Pixie Lott nie je nováčikom hudobnej scény, len sa z nej na niekoľko rokov vytratila. Debutovala v roku 2009 a povedomie o nej sa šírilo veľmi rýchlo. Odvtedy vydala tri štúdiové albumy, pričom posledný z nich má už desať rokov. Teraz prišiel ten čas, kedy Pixie Lott cíti, že prvýkrát preberá plnú kontrolu nad svojou kariérou a je pripravená vrátiť sa späť.

Kým v minulosti smerovala jej tvorba tam, kde ju chceli mať šéfovia hudobných vydavateľstiev, pri tvorbe štvrtého štúdiového albumu sa uberá smerom, ktorý si určila ona sama. Nahrávka Encino, ktorej vydanie je naplánované na 27. septembra, ju predstaví nielen ako speváčku, ale aj ako autorku, ktorá konečne dosiahla umeleckú slobodu.

Medzi ostatným štúdiovým album a dneškom uplynulo desať rokov, počas ktorých sa umelkyňa, vlastným menom Victoria Louise Lott, venovala herectvu. Divadelné predstavenie Raňajky u Tiffanyho, v ktorom stvárňovala v roku 2016 postavu Holly, sa jej dostalo pod kožu viac, ako si v tom čase dokázala pripustiť.

"V druhom dejstve (Holly) stratí všetko – manžela, bábätko, mačku, ktorú miluje,... všetko," vysvetlila. Temná stránka inscenácie vyvolávala v Pixie také návaly smútku, až nadobudla pocit, že sa to všetko deje jej a plač ju zmáhal po každom predstavení. "Bola som tou postavou viac, než sama sebou. Neuvedomila som si, že sa to ku mne vkráda, a potom som bola psychicky úplne zmätená. Trvalo mi pekných pár rokov, kým som sa z tohto stavu mysle dostala."

V roku 2023 umelkyňa stala matkou. Rozbehnutá kariéra dostala, celkom prirodzene, stopku, no nie tak úplne. Podvedome nasávala celú škálu emócií, ktoré jej materstvo, rodinný život, ale aj prekonávanie nástrah duševného zdravia denne prinášali. Našla v nich samú seba, a to jej dalo potrebné sebavedomie na písanie nových pesničiek. Júnový singel Somebody's Daughter rozsvietili na pomyselnom kariérnom semafore opäť zelenú, a tak si fanúšikovia britskej popovej hviezdy mohli po piatich rokoch vychutnať prvú hudobnú ukážku z novej tvorby. A reakcie boli ohromné. S otvorenou náručou vítali novú Pixie Lott.

Pilotný singel sa zaoberá toxicitou v online priestore, kde sa útoky a šikanovanie stali bežným komunikačným nástrojom. Pixie na to však ide z opačného konca, upozorňuje na láskavosť, na ktorú nesmieme zabúdať. "Snažím sa nečítať na internete žiadne negatívne veci, ale niekedy si nemôžete pomôcť. Somebody's Daughter je pripomienkou toho, že všetci sme ľudia – musíme byť láskaví, vcítiť sa do kože niekoho iného. Má tiež posilňujúci odkaz nielen pre dievčatá, ale pre každého, aby im pripomenula, aby sa za seba postavili, čo som ja v minulosti neurobila."

Autentická a introspektívna je Pixie Lott aj v druhej zverejnenej skladbe s názvom Midnight Trash. Hoci by sa mohlo na prvé počutie zdať, že emotívna balada pojednáva o rozpade vzťahu, jej téma je, prekvapivo, z iného súdka. Je o rozchode s nespavosťou, čo speváčka označuje za pozitívny rozchod. "V čase, keď som od úzkosti nemohla spať, som mala problém nadýchnuť sa. Znie to ako rozchodová pieseň, ale v skutočnosti je pozitívna. Som šťastná, že toto je môj druhý singel z Encino! Ďalšia skvelá vec na Midnight Trash je, že je v nej Bertie (syn). Hrá na shaker a je za to uvedený na albume, takže som veľmi hrdá mama!"

Trinásť nových pesničiek, o ktorých Pixie dúfa, že sú nadčasové, majú vyrozprávať slovami aj hudbou príbehy, o ktorých chce hovoriť. "Nemôžem uveriť tomu, že od môjho posledného albumu ubehlo desať rokov, ale som nadšená, že môžem opäť robiť to, čo milujem najviac. Je to album, ktorý som vždy chcela urobiť a trvalo mi to dlho. Nikdy v živote som nespravila takýto album a ani som nevedela, že je to možné, kým som s tým nezačala."

Pre nahrávku sa rozhodla v momente, kedy si uvedomila, že sa nachádza v bode "teraz alebo nikdy". "Tentoraz riskujem. Predtým som išla smerom, ktorý si pre mňa predstavovali iní, ale nikto ma nikdy nepodporoval v tom, aby som vyskúšala veci, ktoré som chcela. Je to desivé, ale teraz na to idem srdcom – chcem zo seba ukázať aj iné stránky. Vždy som chcela urobiť niečo s nadčasovým, klasickým zvukom, ktorý by sa dal hrať kedykoľvek."

Autorka: Miroslava Rabčanová