„Svet je iba hodinový hotel / a moja izba je studená a prázdna“ je jedným z najznámejších „menej optimistických“ refrénov, ktoré patrili medzi undergroundové hity polovice deväťdesiatych rokov. Skupina, ktorej patrí, sa z ničoho vyšvihla medzi česko-slovenskú muzikantskú elitu. Dokonca účinkovala aj v celovečernom filme s pozitívne ladeným názvom „Happy End“. Napriek jeho neveselému koncu. Áno, reč je o moravskej skupine Mňága a Žďorp. Alebo ak chcete - Mňága & Žďorp. Práve jej vyšiel už desiaty album.

Hnací motor skupiny z Valašského Meziříčí – spevák a textár Petr Fiala – má na svedomí celý depresívny imidž zoskupenia charakteristického pochnúrnymi textami, ľahkými – takmer popovými – melódiami okysličovanými ženskými vokálmi a saxofónmi a – iróniou. Okrem hĺbavejších tém o zmysle života („dveře do pokoje / nikdo už nepříjde“) nájdeme v repertoári Mňági aj nejaký ten lovesong. Refrén sa – pochopiteľne – nevymyká bežnému pochmúrnemu štandardu v načrtnutom dialógu istého párika: „Né, teď ne, až jindy / Tak kdy? / Na svatýho Dyndy!“).

Po deviatich albumoch, z ktorých prvé tri patria medzi naozaj generačné a kultové – „Made in ValMez“ (1991), „Furt rovně“ (1992) a „Radost až na kost“ (1993) – by nemal ten aktuálny s poradovým číslom desať už ničím prekvapiť. Opak je však pravdou. Prekvapuje sviežosťou a schopnosťou nadhľadu, ktorá je obalená do neprvoplánovej depresie a trefnej irónie. Pilotný klip k novinke nesie rovnomenný názov „Na stanici polární“. V titulnej skladbe netreba úporne hľadať žiadne skryté významy a narážky na čokoľvek – ak sú tam, veľmi rýchlo vyplávajú na povrch. Ak tam nie sú, netreba prepadať panike – aj takto vyzerá optimizmus v podaní kultovej depresívnej kapely.



Peter Lehotský
Foto: Mnaga.cz