Priznám sa, že cigánsku muziku si vychutnám najradšej v kamennej pivnici pri víne – spokojnosť zákazníka závisí od toho, či za príslušnú diškréciu zahrá primáš do uška tvojej milej, smutnú, či veselú, skrátka tú jej, či tvoju. Iné je, keď cigánska kapela zaplní športovú halu – kritériom úspechu v takomto prípade nie je povoľnosť tvojej milej, či milého, ale umelecký výkon, kumšt, v podstate rovnako, ako keď koncertuje filharmónia.

V stredu koncertovali v bratislavskej športovej hale Pasienky Cigánski diabli so svojimi hosťami. A súdiac podľa reakcií publika, páčili sa.

Podobných projektov – syntéz temperamentnej cigánskej muziky s virtuóznymi individuálnymi výkonmi interprétov, ktorí sa svojím umením vymykajú "krčmovému"priemeru, podporených ďalším lesom sláčikov a cymbalov, funguje po svete niekoľko – s väčším, či menším, ale vždy s úspechom.

Cigánski diabli neboli výnimkou. Individuálne výkony znesú veľmi prísne kritéria (páčil sa mi najmä cymbalista), niektoré pasáže boli hrané doslova virtuózne, kapela je zohraná jedna radosť a nadovšetko je potrebné vyzdvihnúť prvotriedne aranže, skutočne, klobúk dolu. Za všetky počiny v tomto smere spomeniem krásnu kompozíciu 'Jeruzalem' – citlivú a pútavú syntézu cigánskej, židovskej i jazzovej muziky.

Zvuk v športovej hale nebol ideálny a možno preto sa mi výkon primáša nepozdával natoľko, ako výkon jeho rivala v konkurenčnom projekte. Medzi prominentnými hosťami boli aj slávni Gondolánovci, ktorý roky pomáhali stavať umelecký pomník Karlovi Gottovi a jeden z nich – Filip z novej generácie, predviedol zaplneným Pasienkom, bohužiaľ s podkladom len z počítača, prvotriedny vokálny výkon – scatovanie na pomedzí Georga Bensona a Al Jarreaua.

Zrátané a podčiarknuté: publiku sa páčili Diabli aj hostia, mne hostia i Diabli a tak všetci, pravdepodobne aj pokladník, odchádzali spokojní.









--
Text: Ivan Čeredejev
Foto a video: Igor Daniš