Nechodí veľa takých muzikantov po svete, ktorých diskografia začína tak veľslávnym albumom ako je to v prípade Lennyho Whitea a albumu 'Bitches Brew' – albumu, ktorým Miles Davis a jeho mladučkí učni zmenili kormidlo vývoja jazzovej hudby. Od tých čias uplynulo zopár desaťročí – presnejšie presne štyri a Lenny White sa v pondelok 20.apríla zjavil v bratislavskom klube Hlava XXII, aby ukázal, čo z bubeníckeho umenia sa naučil a čo nezabudol.

Treba zdôrazniť, že nezabudol nič – výkon Lennyho Whitea znesie tie najprísnejšie kritéria.

Musím priznať, že ma očarila, rovnako ako prípade mnohých iných veľkých muzikantov, jeho nulová ambícia presviedčať o svojich kvalitách – len urobiť svoju prácu. Žiadne veľké sóla, ak tak o nič dlhšie ako sóla jeho do jedného výborných spoluhráčov - Georgea Colligana na klávesoch, Toma Guarnu na gitare a Richieho Goodsa na base.

Whiteova hra sama o sebe si nepochybne zaslúži ešte zopár slov komentára navyše, a tak pridávam, že nesporným klenotom večera bolo subtílne sóličko hrané väčšinou na randloch, založené na rozkladoch základného štvorštvrťového rytmu. A tak kým zvyšok kapely držal tému na štyri, Lenny búchal trioly, pentoly, sextoly, septoly, potom na na štyri, ale pred dobou, po dobe...dokonalá demonštrácia kombinácie rytmov mimo schopnosti väčšiny smrteľníkov.



Hudba samotná bola pevne zakorenená, žánrovo i zvukovo, v elektrickej verzii Coreovho jazzrockového projektu 'Return To Forever' zo začiatku sedemdesiatych rokov, ktorého súčasťou bol aj Lenny White. A koncert bratislavskej Hlave XXII bol jasným návodom na pochopenie, prečo muzika generácie milesovych detí očarila pred štyridsiatimi rokmi hudobný svet. Dokáže totiž očariť doposiaľ.

--
Text: Ivan Čeredejev
Foto: Ilja Michalič - ilja@gtinet.sk

Súvisiaci interpreti: Miles Davis