V 90. rokoch úspech trip-hopu prekročil mieru, ktorú bola jedna z najvýznamnejších kapiel tohto žánra schopná uniesť. Po návrate v roku 2008 však Portishead s tretím albumom Third prekročili hranice trip-hopu a dokázali prečo patria medzi najväčšie kapely svojej generácie. Napriek jeho úspechu kapela koncertuje zriedka, od mája 2008 odohrala len zopár koncertov. V lete 2011 však bristolské trio vystúpi na niekoľkých festivaloch - a bude medzi nimi aj slovenská Pohoda.
Portishead debutovali v roku 1994 s albumom Dummy. Nahrávka, ktorej sila spočíva v spojení zvuku starých samplov (Geoff Barrow), precíteného spevu (Beth Gibbons) a atmosférických liniek elektrickej gitary (Adrian Utley), je dodnes označovaná za jeden z najdôležitejších albumov 90-tych rokov a jeden z najlepších albumov vôbec. Introvertné trio s ním už vtedy uchvátilo kritikov, rok po jeho vydaní získali Mercury Prize, a zrazu na nich obrátil pozornosť celý hudobný svet. Alebo aspoň jeho neignorantská časť.
Enormný záujem médií i fanúšikov kapelu zaskočil. Reagovala svojsky - odohrala pár koncertov a utiahla sa do ústrania, aby o tri roky neskôr prišla s druhým albumom Portishead (1997). Aj dnes je pri jeho počúvaní jasné, že nevznikol preto, aby boli ukojené chúťky nečakane nadobudnutej fanúšikovskej základne po nových "trip-hopových hitoch" typu Wandering Star, Roads či Glory Box. Z jednej strany tlaky vydavateľstva a z druhej osobné problémy, ktoré do ich životov priniesol "veľký tresk" s názvom Dummy, mali za následok, že namiesto ďalšej instant favourite nahrávky vznikol album plný ťažkých skladieb, ktoré jednoducho "museli ísť von".
Zrejme aj preto "dvojka" nenadviazala na komerčný úspech debutu, ale o ten vlastne Portisheadu ani nikdy nešlo. Oproti Dummy pôsobí ako zbierka B-sides - pieseň, ktorá by bola ľúbivá na prvý posluch, na nej nenájdete. Jej atmosféra je ešte temnejšia, spev naliehavejší, texty depresívnejšie, zvuk vyzretejší a poslucháčsky náročnejší, čo potešilo najmä kritiku. Nadšení však boli aj fanúšikovia, pretože s vydaním nového albumu aspoň mohli dúfať, že Portishead konečne uvidia naživo...
Mnohým sa to aj splnilo. Kapela počas nasledujúceho roka odohrala toľko vystúpení - najprv niekoľkomesačné turné a potom v lete 1998 hrania na najväčších svetových festivaloch - že ju to úplne odrovnalo. Dnes už kultovou dokumentáciou koncertne najaktívnejšieho obdobia kapely je live CD+VHS záznam Roseland NYC Live (1998), ktorý o štyri roky neskôr vyšiel aj na DVD. Portishead ho nahrali s Newyorským filharmonickým orchestrom, čo musel byť pre návštevníkov Roseland Ballroom aspoň taký zážitok, ako keby sa večer vybrali do krčmy, kde im Portishead z ničoho nič zahrajú na malom drevenom pódiu poloakustický set (vysvetlím neskôr).
O dôvodoch dlhoročného ticha, ktoré nasledovalo po roku 1998, boli Portishead schopní prehovoriť až po vydaní tretej a zatiaľ poslednej štúdiovky Third (2008). "Po Dummy sme museli spraviť druhý album a bolo to skutočné peklo, naozaj. Boli sme pod veľkým, najmä vnútorným tlakom - stále sme si hovorili 'Musíme to spraviť, musíme to dokončiť'," priznal gitarista Adrian Utley na jar 2008 v rozhovore pre BBC. Po vydaní druhého albumu a následnom koncertovaní nasledovali podľa neho "temné roky", počas ktorých sa museli všetci traja dlhý čas dávať dohromady, aby mohli spolu opäť tvoriť.
Prvé správy o nahrávaní tretieho albumu sa objavili v roku 2005, v tom istom roku kapela odohrala aj svoj prvý koncert po siedmich rokoch. Na benefičnej akcii Tsunami Crisis Concert sa v Bristole desať rokov po vrchole trip-hopovej éry na jednom pódiu predstavili dve miestne legendy - Portishead a Massive Attack. Album Third vyšiel v apríli 2008 a, v dobrom zmysle slova, spôsobil hudobnému svetu rovnaký šok ako oba predchádzajúce. Škatuľka trip-hop je preňho primalá - najlepšie by bolo neškatuľkovať ho vôbec, no ak predsa, tak je výstižnejšie hovoriť o trip-industrial-kraut-psychedelic-post-rocku.
Okrem typickej temnej atmosféry a mrazivého vokálu sa Portishead zmenili takmer vo všetkom. Namiesto semi-elektronického projektu, v ktorom hralo významnú úlohu samplovanie, sa na scénu vrátilo v podstate rockové hudobné teleso. Výsledkom je mimoriadne pestrý album, na ktorom aj skladby s chladným elektronickým zvukom znejú organicky. O to väčšie sú možnosti pri živých vystúpeniach, kde Geoff Barrow vymenil gramofóny za elektronické bicie, Adrian Utley k elektrickej gitare a base pridal klávesy a koncertnú zostavu dopĺňajú ďalší inštrumentalisti. Novú podobu naživo dostávajú aj skladby z prvých dvoch albumov. Orchester to zrejme nebude, ale aj tak sa máme na čo tešiť.
Geoff Barrow koncom roka 2009 potvrdil, že kapela začína pracovať na štvrtom albume. V júni 2010 pre BBC prezradil, že novinka vyjde na značke veľkého vydavateľstva, dátum jej vydania je však zatiaľ neznámy. V decembri 2009 vyšla zatiaľ posledná skladba od Portishead - Chase the Tear, ktorá sa nenachádza na žiadnom albume a bola súčasťou kampane organizácie Amnesty International UK pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv.
Ak ste sa dočítali až sem, vedzte, že koncert Portishead patrí bez debaty medzi Top 5 koncertov, aké som kedy zažil. Prihodilo sa mi to celkom nečakane v Bristole v podniku Mr. Wolfs, kam som sa 25. februára 2007 vybral, pretože tam mal Geoff Barrow ako DJ púšťať smutné pesničky. Mr. Wolfs je normálna anglická krčma s kapacitou asi ako bratislavská Hlava XXII. Bolo celkom plno, tak sme si sadli na malé drevené pódium, ktoré bolo beztak nevyužité, a spokojne sme smútili. Zrazu hudba dohrala a Geoff s Adrianom Utleym si na pódiu rozložili gitary a tri stoličky. Pomaly sme vstali a nasledujúcich 10 minút sme meter od pódia s otvorenými ústami, zatajených dychom a mrázom na chrbte neveriacky sledovali, čo sa deje. Tretia bola pre Beth.
Keď začali hrať, v podniku bol ešte poriadny ruch, keďže väčšina ľudí v barovej časti vôbec netušila, že o pár metrov ďalej práve Portishead štartuje svoj druhý verejný koncert od roku 1998. V poloakustickom sete odzneli len dve skladby, po ktorých sa zbalili a zmizli rovnako nečakane ako sa objavili, ale bol to v podstate malý začiatok ich veľkého návratu na scénu. Okrem klasiky Wandering Star odpremiérovali po rokoch naživo prvú novú skladbu - The Rip. Bethin hlas znel ako z iného sveta, Adrian nás hypnotizoval svojimi sólami a atmosféra sa dala krájať. Dnes sa tam rád vraciam aspoň cez tieto videá. A teším sa na veľký koncert na Pohode.
Portishead - Wandering Star (Mr. Wolfs, Bristol, 2008)
Portishead - The Rip (Mr. Wolfs, Bristol, 2008)
Autor: Patrik Marflák
Foto: Last.fm/music/Portishead
Súvisiaci interpreti: Portishead
