Vo veku 89 rokov zomrela československá spevácka ikona, šansoniérka Hana Hegerová, ktorá sa narodila v Bratislave. Informovala o tom v utorok Česká televízia na svojej webovej stránke. Podľa portálu Novinky.cz Hegerová zomrela v pražskej Nemocnici Na Homolce, kde bola už nejaký čas hospitalizovaná.
Po maturite v roku 1950 pracovala v strojárňach v Komárne a krátko pôsobila aj ako učiteľka na učňovskej škole. Túžila však po divadelných doskách a tak v rokoch 1951 až 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Jedným z jej pedagógov bol aj Ladislav Chudík.
Prvé divadelné angažmán získala v divadle Petra Jilemnického v Žiline, kde odohrala päť sezón. Tam ju aj objavil hudobný skladateľ Juraj Berczeler. Pozval ju do bratislavskej Tatra revue, kde účinkovala počas divadelných prázdnin. Odtiaľ jej cesta viedla do Prahy, kde ju v roku 1958 prijali do práve založeného divadla Rokoko.
Édith Piaf z Prahy
V roku 1961 nastúpila do divadla Semafor. Hrala vo všetkých hudobných inscenáciách, medzi nimi Zuzana, ktorá nie je pre nikoho doma, či Šesť žien Henricha VIII. Úspešný na doskách Semaforu bol jej spoločný recitál s Miroslavom Horníčkom pod názvom H & H '65, ktorý režíroval Ján Roháč. Účinkovanie v Semafore ukončila v roku 1966. Začala vystupovať sólovo a so skupinou Mirka Dvořáka absolvovala desiatky koncertov doma a hlavne v zahraničí.
Jedným z jej hitov z tohto obdobia bola pieseň Milord s českým textom Pavla Koptu. Spievať túto pieseň ju pri návšteve Prahy počul aj riaditeľ parížskej Olympie, ktorý neskôr zorganizoval jej pobyt a vystúpenia v Paríži. Dva roky účinkovala v parížskej Olympii, stály angažmán získala aj v Nemecku a vo Švajčiarsku. Nemecké a francúzske denníky ju nazvali "českou Édith Piaf".
Herecké skúsenosti Hany Hegerovej využili aj filmoví režiséri. V 60. rokoch stvárnila hlavnú úlohu vo filme Frona a spolu s Rudolfom Hrušínským vo filme Naděje. Účinkovala aj v hudobných filmoch Kdyby tisíc klarinetů a Ta naše písnička česká.
V roku 1967 jej vyšla prvá LP platňa s názvom Hana Hegerová. V 70. rokoch vydala úspešné platne Recitál (1971), Recitál 2 (1974) a Lásko prokletá (1977).
Vo väzení kvôli Gottovmu honoráru
Začiatkom 80. rokov sa ocitla na šesť mesiacov vo väzení. Stalo sa to po tom, ako jej umelecká agentúra omylom poslala ročný honorár Karla Gotta vo výške takmer milióna korún, čo boli v tej dobe obrovské peniaze. Hegerová, ktorá si podľa vlastných slov s kontrolovaním stavu svojho účtu veľkú hlavu nerobila, si to nevšimla, peniaze agentúre nevrátila a dostala sa tak do veľkých problémov.
Samotný Gott sa síce snažil celú vec vyriešiť mimosúdnou cestou, no speváčku obvinili zo sprenevery a odsúdili ju na desať rokov odňatia slobody. Neskôr sa vyjadrila, že to bolo pravdepodobne aj preto, lebo nepatrila medzi prorežimné speváčky. Z väzenia na pražskom Pankráci ju však po pol roku dostalo udelenie milosti od prezidenta Gustáva Husáka, ktorému sa za ňu listom prihovorila herečka a politička Jiřina Švorcová.
Na koncertné pódiá sa Hana Hegerová vrátila v roku 1983 a o štyri roky neskôr vydala ďalší úspešný album Potměšilý host, na ktorom spolupracovala s legendárnou skladateľsko-textárskou dvojicou Petr Hapka a Michal Horáček. Spoločne sú autormi všetkých dvanástich skladieb tejto nahrávky. Jednou z nich je aj jej azda najväčší hit Levandulová. Na Slovensku sú samozrejme ešte známejšie Čerešne, tie však Jaro Filip a Milan Lasica pôvodne napísali pre Zuzanu Krónerovú.
Nulté roky 21. storočia patrili výberovkám - najväčšie hity nájdete na dvojkompilácii Všechno nejlepší a v apríli 2009 vyšlo ďalšie dvoj-CD s výberom piesní pod názvom Paběrky a pamlsky. V októbri 2010 však speváčka prekvapila - po 23 rokoch vydala nový štúdiový album s názvom Mlýnské kolo v srdci mém, ktorý sa stal je poslednou radovou platňou.
V tom istom roku odohrala svoj posledný koncert na Slovensku. Pôvodne mal byť len jeden, 26. septembra 2010, napokon pridala ešte jeden na Mikuláša. (Poznámka šéfredaktora Hudba.sk P. Marfláka: Mal som tú česť zúčastniť sa jedného z týchto koncertov. Každý z jeho účastníkov určite potvrdí, že napriek pokročilému veku spievala úžasne a bol to zážitok na celý život.)
Aj na rok 2011 mala naplánované ďalšie vystúpenia, no pre zdravotné problémy, kvôli ktorým musela zrušiť viacero koncertov, sa v auguste 2011 rozhodla ukončiť kariéru.
Za svoju mimoriadne úspešnú spevácku dráhu dostala Hana Hegerová Diamantovú platňu Supraphonu za 1,5 milióna predaných platní. V septembri 2013 vydal Supraphon trojkompiláciu Hana Hegerová Zlatá kolekce 1957-2010.
V októbri 2016 vyšiel v Supraphone výpravný 10 CD Box, ktorý na ôsmich CD približuje jej českú albumovú tvorbu od roku 1966, doplnenú o dva premiérové disky, obsahujúce nemeckú koncertnú nahrávku s dovtedy nezverejnenými verziami piesní, a výber singlov a EP platní zo 60. rokov. Titul vyšiel pod príznačným názvom Cesta s podtitulom Písně z let 1966 - 2016.
V apríli 2013 bola povýšená na komandéra francúzskeho Radu za zásluhy. Z rúk francúzskeho veľvyslanca Pierra Lévyho ho prevzal v zastúpení jej vnuk. Podľa veľvyslancovho vyjadrenia bol speváčke udelený za významný prínos k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry. Prezident Českej republiky Hegerovej v októbri 2014 udelil Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy a slovenský prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 na Bratislavskom hrade udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Zdroj: TASR + Hudba.sk
Foto: Jakub Ludvík
Súvisiaci interpreti: Hana Hegerová
