Dvadsať miliónov divákov ho pozná ako desivého Vecnu zo seriálového fenoménu Stranger Things či ako záporáka z Harryho Pottera. Jamie Bower je však príkladom umelca, ktorý sa nenechal zaškatuľkovať do pozlátka veľkých produkcií. Pod maskami monštier a aristokratov totiž skrýva dušu punkového pesničkára, ktorý vo svojej hudbe spracováva vlastných démonov.

Jamie Campbell Bower nie je hercom, ktorý si len odskočil k hudbe, aby si rozšíril portfólio. Hudba bola u neho vždy na prvom mieste. Kým sa stal globálnou hviezdou, potil sa v zapadnutých kluboch s kapelou The Darling Buds a neskôr s formáciou Counterfeit. Dnes, pod vlastným menom Jamie Bower, prináša zvuk, ktorý je intímny, znepokojivý a hlboko zakorenený v tradícii post-punku a alternatívneho rocku.

Bowerova cesta ku sláve bola raketová, no priniesla aj daň v podobe straty anonymity. "Vždy som bol ten chlapec, ktorý bol v správny čas na nesprávnom mieste," hovorí s nadhľadom. Kým jeho herecká kariéra v Súmraku či Fantastických zveroch mu priniesla milióny fanúšikov, jeho hudba je miestom, kde si tieto masky skladá.

Jeho aktuálna sólová tvorba je vzdialená od popových štandardov. Je to surová výpoveď, v ktorej počuť vplyvy Nicka Cavea, Toma Waitsa či raného punku. "Hudba pre mňa nikdy nebola o sláve. Bola to vždy moja forma terapie. Spôsob, ako vypustiť všetko to napätie, ktoré ako herec musím držať v sebe," vysvetľuje Bower svoj prístup k tvorbe.

Z temnoty seriálov do temnoty tónov

Zlom v jeho vnímaní verejnosťou nastal s úlohou Vecnu v Stranger Things. Táto rola bola pre Bowera paradoxne oslobodzujúca. Vďaka maskám a intenzívnemu herectvu sa ponoril do temnoty, ktorú následne prelieva aj do svojich skladieb. Videoklipy na jeho YouTube kanáli nie sú len doplnkom, sú to vizuálne artové diela – zväča čiernobiele, surové a nabité symbolikou.

"V herectve musím slúžiť vízii iného režiséra. V hudbe som pánom situácie ja. Je to jediný priestor, kde som skutočne slobodný a kde nemusím nikomu nič vysvetľovať," priznáva umelec, ktorý sa nebojí vo svojich textoch otvárať témy závislostí, úzkosti a hľadania vlastnej identity.

Jamie Bower dnes stojí na križovatke. Jeho sólový projekt je hudobne vyzretý a odvážny. Nie je to celebritný projekt, je to práca muzikanta, ktorý rozumie dynamike skladby, vie pracovať s napätím a nebojí sa experimentovať so zvukom. Nie je v rádiách, no má to intenzitu, ktorá vás chytí pod krk. Bower dokazuje, že aj človek, ktorého tvár pozná celý svet, môže získať späť intimitu, pokiaľ sa rozhodne úprimne spievať o veciach, ktoré ho skutočne pália.

Autorka: Miroslava Rabčanová