Uhladený šarm, zvodný pohľad, imidž hedonistu vychutnávajúceho si každú kvapku vlastného potu, ktorá dopadne na tanečný parket. Tieto atribúty nemajú s hudbou na prvý pohľad veľa spoločného a napriek tomu je práve ten prvý pohľad to, čo vás prinúti dať spevákovi, producentovi a skladateľovi z Paríža šancu.
Pri hľadaní adeptov do ďalších častí rubriky Mimo radar to bola fotografia, ktorá ma naviedla na to, aby som zistila, kto je Dabeull. A zistila som, že úsmevne vyzerajúci "týpek" je novodobým fenoménom v oblasti trblietavého elektro – disco – funku, z ktorého chce znova spraviť moderný žáner, aby nezostal len nostalgickou spomienkou pre pamätníkov. A napriek tomu, že si uvedomuje, že funk 80. rokov je mnohými považovaný za gýč, on ho ponúka vo verzii, ktorá slovo gýč vyškrtne zo slovníka pochybovačov.
Že mu sebavedomie rozhodne nechýba, prezrádza aj samotný titulok, ktorý nie je výmyslom mojej bezbrehej fantázie. On sa naozaj prirovnal k Wham!: "Môj funk je otvorená čierna hudba: predstavte si Wham z geta!". Nepredstaviteľné? Spravte si vlastný až názor po zoznámení sa s jeho tvorbou. A ak vám pri myšlienke na funk nenapadne nič iné než Fönky nálada, Dabeull vás prevedie týmto žánrom tak, ako v súčasnosti nikto iný.
"Dabeull je jedným z najlepších, ak nie najlepším, moderným funkovým umelcom vďaka svojej analógovej estetike – všetko sú to surové syntetizátory nahrané naživo. Nikto na modernej funkovej scéne v skutočnosti nemal taký dosah, aký má on," povedal o ňom Ivan "Debo" Marquez, jeden zo spoluzakladateľov Funk Freaks Records .
A tu sa dostávame k podstate jeho tvorby, ktorá má jednoduché základy – analógové syntetizátory, bicie automaty, a výrazné basové linky. Analógová produkcia slúži na pripomenutie minulosti a vyjadrenie vlastného umeleckého zámeru, ktorý nezapadá do digitálneho sveta. A v tom tkvie Dabeullova iskra príťažlivosti.
Kým však mohol robiť hudbu podľa svojich predstáv, okúsil napríklad electro house, ktorý nemiloval, ale bol vhodný ako zárobková činnosť. Funk nebol v milosti poslucháčov a ako začínajúci umelec nevidel veľké šance na to, aby sa s ním dokázal presadiť. Po mnohých singloch vydal v roku 2017 kompilačný album Indastudio, po ktorom v roku 2019 nasledovalo päťskladbové EP s názvom Intimate Fonk. Vydanie plnohodnotného debutového albumu prišlo až v septembri tohto roka.
Nemohol sa volať inak ako Analog Love. Potvrdením je aj použitie absolútne raritného mixážneho pultu Harrison 32C, ktorý pri nahrávaní albumu Thriller použil Michael Jackson. Mixážny pult chátral vo vlastníctve francúzskej skupiny Phoenix, od ktorej dostal Dabeull ponuku. Ak ho dokáže opraviť, môže si ho nechať. A tak poctivo deň za dňom privádzal konzolu opäť k životu. Celý proces trval dva mesiace. "Robiť funk na tejto doske bolo magické," povedal Dabeull.
Analog Love nie je iba o Dabeullovi, do jednotlivých piesní si prizval viacerých hostí, a to speváčku HolyBrune, kalifornského G-Funk rapera Dezzyho Hollowa, Jordana Lee či portlandskú speváčku Revu DeVito. Dabeull je odpoveďou na otázku pokladanú s jedným zdvihnutým obočím: môže funk v dnešnej dobe osloviť davy ľudí? Môže.
Svedčia o tom Dabeullove vypredané koncerty a nadšené reakcie v komentároch na sociálnych sieťach. Nepreháňam keď napíšem, že sa pod každou pesničkou na YouTube nachádzajú komentáre typu 'toto je moja najobľúbenejšia pesnička z albumu'. To svedčí o pestrosti čerstvej nahrávky, ale aj o absolútnom pochopení funku parížskym producentom. Funk je späť! Lebo Dabeull sa rozhodol, že to tak bude.
Autorka: Miroslava Rabčanová