Otis Pavlovic a Royel Maddell sa stretli v bare v Sydney, aby si vymenili svoje hudobné nápady. Rozhodli sa nezáväzne napísať zopár pesničiek, čo vyústilo v spoločnú tvorivú chémiu a absolútnu dôveru v to, čo robia. Ako duo Royel Otis si začali pestovať svoj vlastný žáner, inšpirovaný britskými rockovými skupinami 70. rokov v kombinácii s moderným zvukom syntetizátorov zo začiatku 21. storočia.
Táto hudobná paleta sa postarala o atmosféru indie nostalgie, ktorá si okamžite našla svojich poslucháčov. V kombinácii s pestrými témami v textoch to vyzerá, že sú Royel Otis otvorení ďalšiemu rozpínaniu svojich vlastných hraníc. Zdá sa tiež, že zoznam hudobníkov, ktorí sú pre nich inšpiráciou nemá konca. Nájdu sa medzi nimi R&B umelci, ako Frank Ocean a Rihanna, rockové kapely The Cure, Joy Division a Velvet Underground aj legendy Sinead O'Connor a Kylie Minogue. Táto na prvý pohľad nesúrodá kombinácia hudobných vplyvov vyústila do získania netradičnej poslucháčskej základne.
Kým na jednej strane, celkom prirodzene, priťahujú svojich rovesníkov či ešte mladších poslucháčov, na strane druhej oslovujú ľudí v strednom a vyššom veku, ktorí sa mladým chlapcom z Royel Otis predstavujú v komentároch na sociálnych sieťach či pod hudobnými videami ako "starí chlapi". To je jav, s ktorým možno dvojica, začínajúca v roku 2019 ani nepočítala. Napriek tomu sa to priam hemží odkazmi od nadšených poslucháčov z radov starších.
Poslucháčska základňa vo veku 60 +
"Mám 61 a práve som objavil túto kapelu. Pripadalo mi to ako počúvať vysokoškolské rádio v 80. rokoch," našla som v jednom z nich. "Mám takmer 75 a práve som ich objavil, milujem ich hudbu," píše sa v podobnom odkaze pod videom. "Znova sa cítim ako tínedžer," vyznal sa nadšene ďalší pán. "Som starý punk rocker (58) vychovaný na Bad Brains, Circle Jerks, DOA atď., ale som posadnutý Royel Otis," netají sa ďalší z nich a pridávajú sa ďalší: "Som starý chlap. Táto skladba a skupina sú v dobe bláznivej hudby tak jedinečné. Pripomína mi moju mladosť, aj keď vtedy ešte neexistovali." "Mám 70 rokov a milujem túto pieseň." A takto by som mohla pokračovať vo vyťahovaní ďalších podobne znejúcich komentárov, ktoré im páni s obdivom k ich hudbe a s nostalgiou za svojou mladosťou, zanechávajú.
Po vydaní debutového EP Campus z roku 2021 začalo austrálske duo experimentovať so zvukom, presúvajúc sa preč od syntetizátorov smerom ku gitarám. Zachytili ho na nahrávkach Bar & Grill (2022) a Sofa Kings (2023). Práve z nahrávky Bar & Grill pochádza doposiaľ najväčší hit kapely s názvom Oysters in My Pocket, ktorý na duo upozornil aj ďaleko za hranicami Austrálie. Tieto skúsenosti následne vyústili v suverénny debutový album Pratts & Pain, ktorý vyšiel vo februári tohto roka, sprevádzaný virálnym úspechom coververzie hitu Murder On The Dancefloor od Sophie Elis Bextor, ku ktorému zakrátko nato pridali aj cover Linger od írskej skupiny Cranberries.
Pratts & Pain produkoval producent a hudobník Dan Carey, držiteľ ceny Grammy. Album bol pomenovaný po krčme v južnom Londýne za rohom Careyho slávneho domáceho štúdia. Duo často dokončovalo texty a rozhodovalo sa o zvukovej réžii na barovej stoličke Pratts & Payne s krígľom piva na barovom pulte.
"Aj keď Pratts & Pain vyšiel v polovici pochmúrneho februára, Royel Otis si možno bude musieť niekoľko mesiacov počkať, kým bude ich úspech riadne ocenený. Toto je album predurčený na oslavu festivalovej sezóny - na jazdu v pohode, teplé letné párty a nočné singalongy. Ale keď začnú slnečné dni zasahovať do zvyšku sveta, je ľahké si predstaviť, že kapela konečne zasiahne s týmto vznešeným debutom mainstream," predpovedal v čase vydania debutu magazín Nme a mal pravdu. Duo je momentálne na vypredanom turné v USA odkiaľ zamieri do Európy a Veľkej Británie.
Autorka: Miroslava Rabčanová
