Písať o sebe samej je vraj nudné, únavné a zbytočné. Omnoho zaujímavejšie je všímať si okolie z perspektívy pozorovateľa a absorbovať veci, ktoré bežne zostávajú nepovšimnuté a následne vyrozprávať tieto príbehy prostredníctvom fiktívnej postavy. Tak to robí Molly McCormick, ktorá si pre tento účel vybrala umelecké meno Gia Ford.
"Nechcem písať o sebe, pretože nie som dosť zaujímavá, nemám čo povedať a nerada sa utápam vo svojom smútku. Považujem za zaujímavejšie objaviť niečo o sebe cez príbehy iných ľudí," vysvetľuje Gia Ford. Zároveň sa však zamýšľa nad tým, že z písania o sebe má možno iba strach a raz príde ten okamih, kedy sa vo svojich skladbách sama objaví.
Od debutového singla Turbo Dreams z roku 2019 je Gia Ford neustále na ceste sebaobjavovania a skúmania svojho zvuku. Kým debutové EP Poster Boy odrážalo všetky hudobné vplyvy, ktoré Gia prijímala počas svojho dospievania, výsledkom čoho bola prvotina označovaná ako dream pop, nasledujúce nahrávky sú už konkrétnejšie. EP číslo dva s názvom Murder In The Dark prekvapilo odvážne bujnou produkciou 80. rokov. Nahrávka "vyplýva z mojej posadnutosti temnými vecami, tmavými zákutiami príbehov, ktoré sa zdajú byť nevinné."
Temnota, ktorá sa do jej piesní vkráda prostredníctvom početných metafor, ale aj zvuku, spôsobila prirovnávanie k Lane Del Rey. Ford sa ale obhajuje tým, že sa nikdy nesnažila byť ako ona, hoci ju obdivuje. "Myslím, že bola obrovskou súčasťou mňa, keď som dospievala. Očividne zanechala stopu v mojej hudbe, ten filmový pocit z nej – vždy som sa s tým cítila spojená. Som taký vizuálny spisovateľ a myslím, že aj ona," vysvetlila.
Dvadsaťsedemročná speváčka a skladateľka sa hrdo hlási ku queer komunite a jej piesne sú často práve o ženách. Vďaka tomu sa rýchlo stáva queer ikonou londýnskej undergroundovej hudobnej scény, aj keď to nikdy nebolo jej cieľom. Témy o vlastnej rodovej identite chcela prerozprávať iba prostredníctvom svojich piesní.
Pre mladé dievčatá sa však stala osobou, ku ktorej vzhliadajú a považuje to za pekné, pretože ona nemala v období dospievania nikoho z queer komunity, ku komu by mohla vzhliadať. Za "boomom queer umelkýň" podľa nej stoja sociálne siete a inkluzívny online priestor, kde sa môžu slobodne prezentovať. "Som rozhodne vďačná, že som sa narodila do tejto éry a nemusím sa ospravedlňovať za svoje pohlavie a sexualitu."
Rozhodne sa nebude ospravedlňovať ani za koncept pripravovaného albumu Transparent Things, ktorého vydanie je avizované na 13. septembra. Nahrávka prinesie zvukovú paletu poskladanú z indie popu, folku a jej milovanej americany, ktorá pripomína Fleetwood Mac a Joni Mitchell. "Nové veci sú inšpiráciou z môjho detstva, ako Fleetwood Mac, Nick Cave, dokonca aj Dusty Springfield. To boli vždy moje obľúbené veci," hovorí o návrate k starým hudobným láskam.
Zvuk nahrávky je umocnený nahrávaním v Los Angeles v slávnom Sound City Studios, kde sa s Fleetwood Mac prvýkrát stretla. "Zdalo sa mi, akoby som bola obklopená duchmi všetkých týchto ľudí," vyznala sa speváčka. Postupne vznikajúce piesne si samé zvolili koncept albumu, ktorý bude definovaný rôznymi formami odcudzenia.
"Každá pieseň je o nejakom outsiderovi. Každá postava je outsider. Ak je to pieseň o mne, je to preto, že som sa tiež cítila od niečoho odlúčená. Ešte som to ani pre seba úplne nerozlúštila, ale je tu dôvod, prečo ma táto téma priťahuje. Každý sa cíti od niečoho oddelený, však? Žiješ život vo vlastnej hlave, aj keď všetci žijeme to isté. Cítite sa prirodzene oddelení od sveta. Si hlavná postava, pretože si jediný, kto môže zažiť svoje vedomie," popisuje pripravovaný album.
Spolu s informáciami o debutovom albume zverejnila Gia Ford singel Paint Me Like A Woman stelesňujúci podstatu nahrávky. Prináša v ňom príbeh ženy, ktorá sa v dôsledku neúctivého zaobchádzania zo strany mužov zmenila na zloducha. "Je to pohľad do jej mysle, keď cíti, ako sa vzďaľuje od toho, kým skutočne je. Dovolila jej hnevu, aby sa votkal do tkaniva jej bytosti. Je to o tom, ako si navzájom ubližujeme, ako sa navzájom meníme, a otázka: kto bude potrestaný za túto hroznú povahu, ktorú všetci máme v rôznej miere stelesnenú?"
Autorka: Miroslava Rabčanová
