Ľudsky si bývalí spoluhráči z Pink Floyd už nejaký ten rok nerozumejú a Roger Waters od seba svojím videním sveta a názormi odpudzuje čoraz viac kolegov a hudobných fanúšikov. Napriek tomu bubeník Nick Mason prekvapivo podporil Watersovo rozhodnutie nahrať legendárny album The Dark Side of the Moon z roku 1973 nanovo, bez účasti pôvodných členov. Nahrávku v jeho podaní dokonca chváli, aj keď so zaťatými zubami.
Roger Waters oznámil prípravy svojej vlastnej verzie nahrávky v úvode tohto roka. Album The Dark Side of the Moon totiž tento mesiac (presne 1. marca) dovŕšil 50 rokov od svojho prvého vydania. Watersov remake jedného z najvýznamnejších albumov rockovej histórie sa na trh dostane v máji, no hudobník nové verzie skladieb už teraz hráva na práve prebiehajúcom európskom turné. V rámci neho vystúpi 24. a 25. mája aj v pražskej O2 Aréne.
Nick Mason pred pár dňami počas uvedenia novej remastrovanej verzie albumu v priestorovom zvuku Dolby Atmos Immersive Audio v londýnskom kine Odeon Luxe prítomným médiám potvrdil, že bol o Watersovom pláne vopred informovaný a bývalý spoluhráč mu dokonca zaslal kópiu svojich nových verzií. Namiesto hnevu Watersa v nahrávaní podporuje, a to najmä vďaka faktu, že nové nahrávky považuje za "absolútne brilantné". Presné znenie jeho vyjadrenia, ktoré podľa vlastných slov napísal aj samotnému Watersovi znie: "Annoyingly, it's absolutely brilliant". To znamená, že nie je z toho šťastný, ale uznáva umeleckú kvalitu Rogersovho počinu.
Je totiž zástancom názoru, že skladby, nech sú akokoľvek kultové, by nemali zostávať nedotknuté. Konzervatívny prístup podľa neho bráni reinterpretáciám a tomu, aby mohli piesne odhaliť niečo nové. "Jednou vecou, ktorú mám rád na akejkoľvek existujúcej muzike, je jej vývoj v čase. Som zástancom rozvoja, nie večného zachovávania pôvodnej podoby. Nový (Watersov, pozn. red.) The Dark Side of the Moon nie je žiadnym przniteľom originálu, ale jeho zaujímavým doplnením," tvrdí 79-ročný muzikant.
Waters: Mason to aspoň nepredstieral, Wright s Gilmourom nie sú umelci
Faktom zostáva, že Waters napísal text každej skladby nachádzajúcej sa na slávnom albume, zároveň sám zložil hudbu v troch skladbách a na ďalších dvoch sa významne spoluatorsky podieľal, čím výrazne ovplyvnil vtedajšie celkové smerovanie skupiny. Niet však pochýb ani o tom, že do histórie sa zapísali aj skladby jeho vtedajších kolegov Davida Gilmoura a Ricka Wrighta, na ktorých Waters dlhodobo nemá jediné pozitívne slovo, a to aj napriek tomu, že Wright už ani nie je medzi živými.
Aj v nedávnom (februárovom) rozhovore pre britský denník The Daily Telegraph sa o nich vyjadril veľmi nelichotivo. "Dobre, Nick sa nikdy netváril ako umelec, ale Gilmour a Rick? Oni nevedia tvoriť skladby, nemajú čo povedať. Nie sú umelci! Nemajú nápady, ani jeden z nich. Nikdy ich nemali a to ich privádza do šialenstva," povedal hudobník, ktorý v Pink Floyd pôsobil 20 rokov, počas ktorých kapela vydala 12 štúdiových albumov.
Odhliadnuc od hudobného nadania, ktoré Waters nepochybne má, aktívne si buduje povesť mimoriadne kontroverznej osobnosti. Odhliadnuc od jeho pohŕdania bývalými spoluhráčmi je to predovšetkým pre jeho politické vyjadrenia. V rámci tvrdení, že Izrael vykonáva na Palestíncoch genocídu, býva označovaný za antisemitu, Joea Bidena považuje za vojnového štváča a tvrdí, že útok Ruska na Ukrajinu bol vyprovokovaný.
Naproti tomu Gilmour sa už krátko po začatí ruskej invázie jasne postavil na stranu Ukrajiny a spolu s Masonom a ďalšími hudobníkmi nahrali skladbu Hey, Hey, Rise Up!, ktorú vydali ako Pink Floyd. Bola teda prvou novinkou skupiny po 28 rokoch.
Autor: Matej Kráľ
Súvisiaci interpreti: Pink Floyd, Roger Waters
