Bratislavská kapela Saténové ruky oprášila staršiu pesničku V Kúte o tretej ráno, ku ktorej nakrútila svoj druhý hraný videoklip v dnes už neexistujúcej legendárnej kaviarni Café Kút. Za réžiou klipu stoja Saténové ruky a o kameru sa postaral Štefan Kurilla.
Samotná skladba je oslavou zlatých časov v Kúte a zároveň aj ohliadnutím za jedinečným obdobím, ktoré tam zažil každý z pravidelných návštevníkov. Tými sa Kút zaplnil 15. marca, kedy sa konala posledná rozlúčková párty. A práve tú Saténové ruky využili na nakrútenie videoklipu.
Duch miesta
Café Kút otvorili v roku 1998 v centre Bratislavy a za vyše 20-ročnú históriu sa vpísal do pamäte mnohým. "Fajčilo sa všade, v priestore ohraničenom vitrážami od Mária Domčeka a Pala Čejku, pri stoloch za akváriom, na bare, kde obsluhovala poetka a čakával ju Vlado, vždy až do konca žúru, keď už prišiel aj Fero Makai, majiteľ, so psom a s vínom v námorníckom tričku a stál pod zárubňou a Mário hral a Dominika hrala a Palo hral a Satan púšťal s Pavčom šelaky, za zatvorenou mrežou Café Kút," spomína Michal Havran na svojom blogu.
Jedinečnú atmosféru, okolo ktorej sa vytvorila až rodinná komunita, sa Saténové ruky snažili preniesť aj do klipu. Ten sa odvíja v dvoch rovinách - jedna zobrazuje prázdny bar, nedopité poháre na stoloch, plné popolníky a v tejto jemnej dekadencii spieva Braňo "Bebe" Bezák plíživý text v pomalom tempe.
Za kamerou stál Štefan Kurilla, ktorý osobitnú pozornosť venoval rôznym detailom, typickým pre Café Kút - portrét Lenky Zogatovej, zaprášený luster či akvárium s rybičkami. Druhá rovina ukazuje podnik plný ľudí, ktorí sa prišli rozlúčiť so svojou obľúbenou "zašívarňou" a poslednýkrát sa zabaviť.
História Saténových rúk prepojená s Kútom
Pod názvom Saténové ruky Soundsystem hrávali členovia kapely v Kúte často ako dídžeji rozmanité pesničky pre ľudí. "Café Kút a Prašná bašta pre mňa znamenali vstupenku do Starého Mesta. Kým som koncom 90-tych rokov nezačal brigádovať ako čašník a barman v Bašte, moje teritórium boli Mlyny a Družba. Do Účka sa chodilo, ale centrum mesta som nevyhľadával. S Baštou sa to radikálne zmenilo. Po roku intenzívneho downtown života som Bratislavu opustil a vrátil sa až o desať rokov. Bratislavská kaviareň ma prijala späť bez výhrad," spomína Marek "Kasko" Babušiak.
"Možno aj preto, že som vyrástol na Ventúrskej ulici v Bratislave, bolo Café Kút už od otvorenia v mojom úzkom okruhu podnikov v Starom Meste, kde sme sa stretávali s kamarátmi a kde som tiež spoznal mnoho vynikajúcich ľudí. Najprv na večeru do Prašnej bašty a potom vedľa do Kúta na drink a hudbu. Teraz už žiaľ ostala len nostalgia. Verím však, že sme nielen ľuďom, ktorí to tam mali radi, urobili naším klipom radosť," hovorí bubeník Jozef Lipa. Braňo Bezák dodáva, že "Café Kút bol ako obývačka, kde veľa perfektných ľudí trávilo mladosť. Toto je pieseň na jej počesť."
Ak chcete vidieť Saténové ruky naživo, najbližšie budete mať možnosť na festivale Sound Garden, ktorý sa koná v sobotu 15. júna v Partizánskej Ľupči.
Redakciu Hudba.sk za kapelu informovala manažérka Alexandra Punová. Tlačovú správu sme upravili.
Foto: Facebook.com/satenoveruky
Súvisiaci interpreti: Saténové ruky