Rok 2014 sa pomaly blíži ku koncu, takže je vhodný čas rekapitulovať. Bol mimoriadne bohatý na kvalitné albumy, takže sme sa rozhodli, že tie najlepšie z najlepších spíšeme do jedného článku.


Rok 2014 ušami Rudiho Rusa

5. Indian – From All Purity

Najkrajší a najintenzívnejší hluk roka.


4. Opeth – Pale Communion

Najlepšia hudba do auta a najkrajší hudobný výlet roka.


3. Mastodon – Once More ´Round The Sun

Parádny rock'n'roll od najlepšej rock'n'rollovej kapely súčasnosti.


2. Slipknot – .5: The Gray Chapter

Monštruózne dielo od kapely, ktorá si neuveriteľným spôsobom vyboxovala miesto na výslní. Jedna pecka za druhou.


1. Killer Be Killed – Killer Be Killed

Najsympatickejšia a najlepšie fungujúca superskupina, akú som kedy zažil. S fantastickou ľahkosťou zložená a zahraná totálna nálož metalu, hc, punku a perfektných pesničiek.


Rok 2014 ušami Adriána Kozáka
bez poradia

Crippled Black Phoenix – White Light Generator

Zrejme posledná nahrávka anglického projektu pod taktovkou Justina Greavesa. Na hudbe CBP sa v priebehu rokov podieľalo možno až príliš veľa osôb a prerozdelenie autorských práv sa stalo predmetom rozpadu kapely a začatia súdnych sporov. Ich bratislavský koncert z mája tohto roka bol však skvelým zážitkom. Každá jedna zo skladieb, ktoré na ňom odzneli sa už pomaly stala hymnou (v rámci fanbase). Veľmi zamrzí skutočnosť, že hymnám Čierneho fénixa odzvonilo. Bola to veľká kapela – Pink Floyd našej tabletovej generácie.


Lux Occulta – Kolysanki

Krakovský experimentálny projekt Lux Occulta vyšiel z blackmetalovej tradície deväťdesiatok, ale už album The Mother and the Enemy z roku 2001 naznačoval túžbu hudobníkov objavovať nové zvukové vesmíry. Namiesto toho však prišiel rozpad a na Skryté svetlo sa čakalo 13 rokov (mnohí už samozrejme zabudli). Uspávanky určite nie sú metal, no za to sú poriadne heavy. Spojenie elektroniky, folklóru, chmúrnych nálad, poľštiny s francúzštinou, štipľavých gitár so slákmi, tvrdých beatov s trúbkami, hrušiek s jablkami. Fascinuje ma tá chémia. Kiežby sme mali možnosť počuť tento skvost naživo.


Gazpacho – Demon

Práve prostredníctvom tejto diabolskej nahrávky som začal objavovať týchto nórskych džentlmenov aj smerom k starším nahrávkam. Demon prináša len štyri skladby, prepojené dvojdielnou suitou I've Been Walking. Neskutočný cit pre detail a gradáciu ústredného motívu sa v mojej hlave ozývajú v opakovaných intervaloch. Progressive rockový žáner roku 2014 sa v tejto nahrávke otisol tým najlepším možným spôsobom a zaplnil chýbajúce miesto po neaktívnych Porcupine Tree.


Agalloch – The Serpent & The Sphere

Americkí dark metalisti dokázali neskutočne zaujať a ich aktuálne album mi v prehrávači vydržal až do týchto dní. Mnoho krásnych melódií, tajomný šepot miesto regulérnych vokálov a progresívne poňatie atmosférickej hudby, to všetko nájdete na The Serpent & the Sphere.


Adimiron – Timelapse

Tak ako sú Soen (ktorých album v tomto zozname neuvidíte) bohapustou kopírkou Tool, talianskí šuhaji Adimiron vykrádajú Gojiru a The Ocean. V čase, kedy od Gojiry a The Ocean nevyšlo nič nové, je však takýto zločin proti invencii na mieste. Album Timelapse je takou mojou guilty pleasure. Určite by sa v tomto zozname mohla nájsť tona iných, originálnejších nahrávok, no táto udržala moju pozornosť najdlhšie.


Kayo Dot – Coffins on IO

Hudba môže byť hard a heavy, no zároveň vôbec nemusí byť rock ani metal. Z tejto skutočnosti pramení aj moja fascinácia novinkou od Kayo Dot. Tí od predošlej nahrávky radikálne zmenili zvuk a chvíľu som nemohol uveriť, čo to počúvam. Tam, kde dvojalbum Hubardo prskal blackmetalové iskry, novinka tasí osemdesiatkový dark wave a syntetizátory. Inšpiráciu v Type O Negative, ktorú pri tejto nahrávke hlása Toby Diver, by neskúsené ucho hľadalo márne. Netreba však lúštiť explicitné motívy, spodobovať a porovnávať farby zvuku. Tu ide o atmosféru, pocit. Úprimne, hudobne sa to nepodobá na nič, čo som doteraz počul. A to je na Coffins on IO to najzaujímavejšie.


Dog Fashion Disco – Sweet Nothings

Psia diskotéka pojme mnoho žánrov. Priamočiary heavy metal obkľúčený skačkom, psychedelikou a cirkusovou hudbou Vám z reproduktorov dajú jednu dlhú satirickú prednášku hejtujúcu vládu a autority. Kapela bola od roku 2007 neaktívna a je dobré povedať, že jej comeback sa vydaril. Stále sa nemôžem zbaviť dojmu, že v slabších chvíľach znejú ako Faith No More, ale niekedy mi mozog zadelí i podobnosť s Polemicom alebo System of a Down. Proste mišmaš. Veľmi účinný a zábavný mišmaš.


Rok 2014 ušami Pala Magica

5. Abstract – Lightheory

Dobrý inštrumentálny progresívny metal nerastie na stromoch. V kvalite, v akej ho robia Banskobystričania Abstract si určite zaslúži miesto v tomto prehľade. Celý album si môžete vypočuť na Bandcampe kapely. Ak sa vám páči, určite ich podporte aj kúpou.

5. Mastodon – Once More ‘Round The Sun

Aj keď naživo Mastodon nepatrí k úplne najlepším kapelám, ich album Once More 'Round The Sun sa dá počúvať s takou ľahkosťou, s akou som cez leto popri ňom popíjal dobre vychladené pivo. Hajlajtom celej dosky je pre mňa klasický hardrockový song Ember City.


5. Black Map – ...And We Explode

Jeden z najlepších rockových albumov, aké som kedy počul, má na svedomí trojica Mark Engles (Dredg), Chris Robyn (Far) a Ben Flanagan (Trophy Fire). Skladba I'm Just A Driver ma chytila natoľko, že som si celý album kúpil.


4. Iron Reagan – The Tyranny Of Will

Vedľajší projekt členov Municipal Waste a Darkest Hour je zmeskou klasického hardcore punku a thrash metalu. Čiže je to záruka dobrej zábavy a nekončiacich mošpitov. Ak vás tento album nezdvihne zo stoličky, niečo s vami nie je v poriadku.


3. Code Orange – I Am King

Code Orange Kids vyrástli, zmenili si meno na Code Orange a vydali brutálny a temný album I Am King. Titulnú skladbu sprevádza rovnako bezútešné video.


2. Vallenfyre - Splinters

Ďalšou supergrupou na zozname je britský Vallenfyre na čele s Gregorom Mackintoshom (Paradise Lost). Atmosféra albumu Splinters sa nedá porovnať s ničím, čo som doteraz počul. Ako povedal môj známy, znie to ako zomierajúce slony. A je to pravda – nič ťažšie a smutnejšie tohto roku nevyšlo.


1. Machine Head – Bloodstone & Diamonds

Na tento album som čakal ako decko na Vianoce. Trochu som sa bál, že sa sklamem, ale Bloodstone & Diamonds sa pre mňa hneď po prvom vypočutí stal albumom roka. Je to doska, ktorá sa stala klasikou akonáhle vyšla. Väčšina skladieb sa nezmestila pod 4 minúty, na dynamike ani počúvateľnosti im to však vôbec neuberá. Bez problémov si viem predstaviť, ako tento album počúvam o desať, či dvadsať rokov.


Rok v hard & heavy je špeciál týždenníka tvrdej hudby. Týždenný prehľad noviniek na hard & heavy scéne vychádza vždy v pondelok, sekundu po polnoci. Ak chcete prispieť svojimi tipmi na kvalitnú hudbu, kontaktujte nás na adrese redakcia@hudba.sk.

Autori: Pavol Magic (pm), Adrián Kozák (ak), Rudi Rus (rr)
Foto: Facebook.com/KillerBeKilledMusic

Súvisiaci interpreti: Killer Be Killed, Machine Head