Nepoznáš, nikoho kto to prežíva jak ja,
Keď bude treba tak sa nechám zožrať za živa,
a nevnímaš tie veci tak ako ich vnímam ja,
robím to pre svojich, no na svojich už nemám čas.
A nedá sa zastaviť koleso keď toči sa,
a nedá sa spomaliť a povedať obíď ma,
a netrápia sa fanúšikovia čo milujú,
no trápia sa ti moji blízki čo ma formujú.
A čim viac ideš hore, tým si pre nich menej človek,
asi máju pocit že som prestal cítiť jejich bolesť,
asi máju pocit že budem len ďalší bohém,
zabúdajú na to že som drak čo pluje oheň.
Zabúdajú na to že som nezahodil šancu,
čo mi darovali oni keď som ešte nemal fanklub,
stále cítim naše puto aj keď nevidím tie ksichty,
na tých čo stali pri mne ja nezabudnem nikdy.
Neni to vaša chyba ale musíme si veriť,
nebežíme spolu ale musíme sa stretnúť v cieli,
no tak neprovokuj moju chorú hlavu keď mam nervy,
ja sa vážne snažím niečo vybudovať, nebuď debil.
Neberiem tak jak oni, neberiem viac jak oni,
len beriem pod seba beat a seriem vám tam slohy,
tak húkajte jak sovy, tak lietajte jak soby,
len nestojte jak sochy keď sa o to treba pobiť.
Stále som taký istý k***t jak si pamätáš,
stále si na tie naše k***tiny pamätám,
myslím aj na vás nech tu pre vás niečo zanechám,
lebo kto zabudol na svojich ten nech skape sam.
Aj keď si nedošiel na koncert keď sme hrali u vás,
nekúpil si album nebaví ta moja hudba,
aj tak zažili sme veľa a to je to čo sa počíta,
tak spomínaj moje meno iba v dobrom prosím ta.
Som volný ako vták,
čo letí oblohou,
so svojou slobodou,
sa občas cítim sam,
keď letím k vám,
nad krajinou,
tak myslím len na to kde domov svoj mám.
Predstav si že si ja,
a sleduj svet okolo teba, že jak mení sa,
cítiš jak beží čas,
až tak že nedýchaš,
a ľudí ktorých miluješ už vôbec nestíhaš,
ani to neskrývaš,
hovoríš zavolaj mi brácho ale nedvíhaš,
okolo toľko k***tov v ktorých sa nevyznáš,
milión vyje**ných výčitiek nepredýchaš,
a obetuješ všetkých ale nevyhráš.
Mal som byť na veľa miestach,
keď sme boli na cestách,
ale všetko som zmeškal,
a dneska nemôžem prestať,
ľutovať že som tam nebol,
keď ma tam bolo treba,
a že som nedal drink s tým, s ktorým už nedám.
A je ich veľa, pohrebov toľko že nejde vstrebať,
to že neuvidím nikoho z nich po svete behať,
lejem to na zem, za každého kto tu už neni,
a keď skapem, tak to budu robiť moje deti.
Ja cítim ako mi to uteká pomedzi prsty a,
snažím sa to zastaviť a udržať to v hrsti na,
malú chvíľu uveriť tomu, že som to zvládol za,
všetkých ľudí ktorý stoja predo mnou aj za mnou.
Ja nechcem stádo, nechcem fáro, nechcem love, to je malo,
nechcem slávu, nechcem kávu s prezidentom každé ráno,
ja chcem svojich ľudí všade, nech to stíham nech to klape,
nech sú šťastní, nech sú silní, nech sú so mnou, nech to šlape.
Ja nechcem prestať lietať,
ja chcem nech letia so mnou,
nechcem blúdiť jak dieťa,
čo nevie trafiť domov,
za sebou našich bratov,
pred zrakmi našich bohov,
prišiel som oslobodiť mojich ľudí z vašich okov.
Pokiaľ budem dýchať, tak budeš počuť názor,
a pokiaľ budem písať, tak budeš cítiť nápor,
a ten kto stoji pri mne, ten bude letieť pri mne,
a bude hrdo búchať do tej hrude pri tej hymne.
Som volný ako vták,
čo letí oblohou,
so svojou slobodou,
sa občas cítim sam,
keď letím k vám,
nad krajinou,
tak myslím len na to kde domov svoj mám.
Keď bude treba tak sa nechám zožrať za živa,
a nevnímaš tie veci tak ako ich vnímam ja,
robím to pre svojich, no na svojich už nemám čas.
A nedá sa zastaviť koleso keď toči sa,
a nedá sa spomaliť a povedať obíď ma,
a netrápia sa fanúšikovia čo milujú,
no trápia sa ti moji blízki čo ma formujú.
A čim viac ideš hore, tým si pre nich menej človek,
asi máju pocit že som prestal cítiť jejich bolesť,
asi máju pocit že budem len ďalší bohém,
zabúdajú na to že som drak čo pluje oheň.
Zabúdajú na to že som nezahodil šancu,
čo mi darovali oni keď som ešte nemal fanklub,
stále cítim naše puto aj keď nevidím tie ksichty,
na tých čo stali pri mne ja nezabudnem nikdy.
Neni to vaša chyba ale musíme si veriť,
nebežíme spolu ale musíme sa stretnúť v cieli,
no tak neprovokuj moju chorú hlavu keď mam nervy,
ja sa vážne snažím niečo vybudovať, nebuď debil.
Neberiem tak jak oni, neberiem viac jak oni,
len beriem pod seba beat a seriem vám tam slohy,
tak húkajte jak sovy, tak lietajte jak soby,
len nestojte jak sochy keď sa o to treba pobiť.
Stále som taký istý k***t jak si pamätáš,
stále si na tie naše k***tiny pamätám,
myslím aj na vás nech tu pre vás niečo zanechám,
lebo kto zabudol na svojich ten nech skape sam.
Aj keď si nedošiel na koncert keď sme hrali u vás,
nekúpil si album nebaví ta moja hudba,
aj tak zažili sme veľa a to je to čo sa počíta,
tak spomínaj moje meno iba v dobrom prosím ta.
Som volný ako vták,
čo letí oblohou,
so svojou slobodou,
sa občas cítim sam,
keď letím k vám,
nad krajinou,
tak myslím len na to kde domov svoj mám.
Predstav si že si ja,
a sleduj svet okolo teba, že jak mení sa,
cítiš jak beží čas,
až tak že nedýchaš,
a ľudí ktorých miluješ už vôbec nestíhaš,
ani to neskrývaš,
hovoríš zavolaj mi brácho ale nedvíhaš,
okolo toľko k***tov v ktorých sa nevyznáš,
milión vyje**ných výčitiek nepredýchaš,
a obetuješ všetkých ale nevyhráš.
Mal som byť na veľa miestach,
keď sme boli na cestách,
ale všetko som zmeškal,
a dneska nemôžem prestať,
ľutovať že som tam nebol,
keď ma tam bolo treba,
a že som nedal drink s tým, s ktorým už nedám.
A je ich veľa, pohrebov toľko že nejde vstrebať,
to že neuvidím nikoho z nich po svete behať,
lejem to na zem, za každého kto tu už neni,
a keď skapem, tak to budu robiť moje deti.
Ja cítim ako mi to uteká pomedzi prsty a,
snažím sa to zastaviť a udržať to v hrsti na,
malú chvíľu uveriť tomu, že som to zvládol za,
všetkých ľudí ktorý stoja predo mnou aj za mnou.
Ja nechcem stádo, nechcem fáro, nechcem love, to je malo,
nechcem slávu, nechcem kávu s prezidentom každé ráno,
ja chcem svojich ľudí všade, nech to stíham nech to klape,
nech sú šťastní, nech sú silní, nech sú so mnou, nech to šlape.
Ja nechcem prestať lietať,
ja chcem nech letia so mnou,
nechcem blúdiť jak dieťa,
čo nevie trafiť domov,
za sebou našich bratov,
pred zrakmi našich bohov,
prišiel som oslobodiť mojich ľudí z vašich okov.
Pokiaľ budem dýchať, tak budeš počuť názor,
a pokiaľ budem písať, tak budeš cítiť nápor,
a ten kto stoji pri mne, ten bude letieť pri mne,
a bude hrdo búchať do tej hrude pri tej hymne.
Som volný ako vták,
čo letí oblohou,
so svojou slobodou,
sa občas cítim sam,
keď letím k vám,
nad krajinou,
tak myslím len na to kde domov svoj mám.