Dušu nasýtiš a zvyšky hodíš niekam von,
bez ohľadov niekam von oblokom.
Nestaráš sa, čo sa stane s nimi,
kráčaš ďalej životom bez viny.
Nechápeš prečo ťa zrazu škrie
to, čo ti celý čas neznáme je.
Nechápeš, čo sa stebou práve robí,
nedokážeš pochopiť, že to, čo bolí
... robíš ty, iba ty, iba ty, stále tí istí!
Prečo každá jedna vec musí niekoho bolieť?
Prečo všetko zlé je na niečo dobré?
Prečo musím konať zlo, aby mi bolo dobre?
Prečo hlúpe negatívum raz neodumrie?
Pýtaš sa sám seba, čo sa stane potom
... potom, keď každý, kto to pozná,
urobí to isté a vyhodí von oknom
aj posledné zhnité hroznááá?
bez ohľadov niekam von oblokom.
Nestaráš sa, čo sa stane s nimi,
kráčaš ďalej životom bez viny.
Nechápeš prečo ťa zrazu škrie
to, čo ti celý čas neznáme je.
Nechápeš, čo sa stebou práve robí,
nedokážeš pochopiť, že to, čo bolí
... robíš ty, iba ty, iba ty, stále tí istí!
Prečo každá jedna vec musí niekoho bolieť?
Prečo všetko zlé je na niečo dobré?
Prečo musím konať zlo, aby mi bolo dobre?
Prečo hlúpe negatívum raz neodumrie?
Pýtaš sa sám seba, čo sa stane potom
... potom, keď každý, kto to pozná,
urobí to isté a vyhodí von oknom
aj posledné zhnité hroznááá?