Tatiana Hubinská

^E7 Mala som ^A malý, ^D maličký ^A žiaľ,
bol taký ^E malý, ^E7 že sa mi ^A zdal.
^E7 Menší než ^A hrášok, ^D ľahší, než ^A vták,
bol iba ^E rosou ^E7 na mihalni ^A ciach.

Kto by si všímal maličký žiaľ,
kto zbadá kameň z obrovských skál.
Hodím ho z výšky tatranských hôr,
zabudnúť musím naň a to čím skôr.

^A Lenže ten ^E malý, maličký ^A žiaľ
padal a ^E padal a všetko ^A bral.
^A7 Skaly a ^D kvety leteli ^C#mi s ním,
drvili ^F#mi pieseň nad údo ^Hmi lím. ^E7

Od tých čias mávam z lavíny strach,
na malých žiaľoch nechám rásť mach.
Ak sa vám príbeh poučným zdal,
nehádžte z výšky, nehádžte z výšky,
nehádžte kamene, ba ani žiaľ.

Lenže ten malý, maličký žiaľ
padal a padal a všetko bral.
Skaly a kvety leteli s ním,
drvili pieseň nad údolím.

Od tých čias mávam z lavíny strach,
na malých žiaľoch nechám rásť mach.
Ak sa vám príbeh poučným zdal,
nehádžte z výšky, nehádžte z výšky,
nehádžte kamene, ba ani žiaľ.