Tatiana Hubinská

Kde ^Ami visel portrét ^D7 môj, tam ^G zaves krajinu.
Tak ^Emi už sa upo ^C koj a ^F#mi mysli na i ^H nú.

^Emi Nemysli ^F#7 na mňa už,
^H7 verím, že ^Emi budeš šťastný.
Noc čierna ^F#7 je jak tuš,
^H7 ráno však ^Emi čelo ti zjasní.
^E7 Vedel si ^Ami dobre sám,
že ^D7 jak sneh ^G zmizne s jarou,
^Emi už rušeň ^F# kolesám
^F#7 dal zabrať ^H4 plnou pa ^H rou.

Tak končí všetko raz, tá chvíľa je práve tu,
keď musí jeden z nás bodku dať za vetu.
Len chirurgický rez predíde horším vzlykom,
^Emi nemysli ^F#7 na mňa dnes,
^H7 zajtra to ^Emi bude už zvykom.

Tak končí všetko raz, tá chvíľa je práve tu,
keď musí jeden z nás bodku dať za vetu.
Len chirurgický rez predíde horším vzlykom,
nemysli na mňa dnes,
^H7 zajtra to ^C bude už zvykom.

Nemysli ^Emi na mňa, nemysli ^C na mňa,
táto ^H7 nádej je ^Emi klamná,
nemysli ^Cmaj7 na mňa, nemysli ^Ami7 na mňa,
táto ^G6 nádej je ^H5+ klamná.