Tokio Hotel

Vonku sa už rozvidnieva,
ona je ešte tu,
kde nikto neruší.
Narodieniny mala včera v noci,
nič viac nepočula

Chceš sa vidieť lietať vo svetle temnoty,
otvor tvoj darček a všetko leží pripravené,
zavrieť oči a skrz..

Jej prvé bodnutie do šťastia,
rana ostane navždy,
zlatého okamihu,
a každýkrát to bude horšie,
tiene a svetlo,
vezmú jej pohľad,
viac sa nevráti.

Vonku sa už rozvidnieva,
ale jej noc nekončí,
neaká ruka ju hladká po tvári.

Vždy keď to bolí,
je úplne sama,
predsa po poslednej dávke,
už viac neplakala.
Zavrie oči a skrz...

A ešte jedno bodnutie do šťastia,
rana ostane navždy,
zlatého okamihu,
a každýkrát to bude horšie,
tiene a svetlo,
vezmú jej pohľad,
viac sa nevráti.

Po každej poslednej dávke,
to potrebuje ešte raz..ešte raz

Po každej poslednej dávke,
to potrebuje ešte raz..ešte raz,
naposledy..

Všetci sa pozerajú,
jej je to úplne jedno,
potrebuje ešte raz.

Jej posledné bodnutie do šťastia,
rana ostane navždy,
zlatého okamihu,
posledného v jej izbe,
tiene a svetlo,
vezmú jej pohľad,
viac sa nevráti.

Nebo sa zatiahne,
jej sen ostane nedosnívaný...