Žiarislav

Kráča svojou dráhou,
cestou, ktorá má ho.

Kameňom i trávou,
aj s tým svojím nákladom.

Dávno vie ten pútnik,
z cesty nie je únik.

A odpoveď dá ti,
kým sa domov k hviezdam vráti.

Na vozíku máva
čarodejné nástroje.

Na ich strunách hráva,
na nich píska piesne svoje.

Sú to tvoje piesne,
sú na každom mieste .

Šepkajú ti z vánku,
búracajú, zunia v spánku.

ref.:Blesky boli včera vyryté.
Blesky boli včera vyryté.
Blesky boli včera vyryté.
Blesky boli včera vyryté

Ten jeho vozíček
ťahá mu koníček.

Na oblohu vzlieta,
kým osúša slzy sveta.

Každý deň sa zrána
otvára mu brána.

Večer hľadá skrýšu,
kde duše sa vo sne kníšu.

Zas s koníkom ráno
tou východnou bránou.

Už vozík sa sunie
oblúčikom na poludnie.

Jasné kvety v tráve
obracajú tváre.

V nich tancuje zrenie
a tešia sa na plodenie.

ref.:Blesky boli včera vyryté