Žiarislav

Keď šíp na tetivu sadne
a Slnko ti osvieti tvár,
skôr ako na trávu kvapka padne,
ty vieš, že všetko je dar.

Keď okamih stáva sa večný
keď ovoniaš nebo Zeme,
cez bránu presvitá kvet slnečný,
čo potom naň vstúpiť smieme,
až potom naň vstúpiť smieme.

Keď zacítiš vôňu trávy,
čo pohladí ťa na tvári,
keď cítiš dych ako život
a na konci lúč zahorí,
radostná pieseň znie trochu clivo,
keď rieka sa s morom spojí,
už rieka sa s morom spojí

Keď kráčaš (plávaš)navzdory šípom
a sám už vieš, čo duša vie.
Keď konáre k nebesám
zdvihne tvoj strom,
Slnka dotknúť sa smie,
Slnka už dotknúť sa smie