Žiarislav

Keď privolávaš bytosť tú
čo v tvojej duši svieti
k nohám jej skladáš obetu
jak srdce napovie ti

keď privolávaš bytosť tú
čo zďaleka ťa hreje
radostnú tušíš odvetu
aj keď tu ešte nie je

žije tu nádej má dej
zase nás láska láska

veď už si o tom dňom i tmou
šepkajú stromy v háji
zanes jej vetrík párik slov
čo táto pieseň tají
aj keď to neutají

žije tu nádej má dej...

možnože príde v živom sne
zažiari nocou v duši
a tichým hlasom pošepne
čo tvoje srdce tuší
možnože viac než tuší

že aj keď telo v diaľke je
duša ti vraví iné
ona môže byť pri tebe
a ty môžeš byť pri nej
a možno viac než pri nej