Živé kvety

Každý chcel mať zo mňa
len ďalší kúsok seba
a ja som sadala na ich okná
a zobala im z rúk ten ich chleba.

Každý chce mať z teba
na retiazke psíka,
každý ti otvorí na klietke dvierka,
až keď už vie, že nedoletíš nikam.

Ja chcem, aby si ma strhol so sebou,
zahŕňal ma samou slobodou,
nezadusil samou nehou.
Chcem, chcem sa nechať strhnúť tebou, tebou!
Zahrň ma, prosím, slobodou,
nezadus ma samou nehou,
samou nehou!

Na sídlisku v parku,
v teplákoch pri stánku,
prebalíš plienku, oddáš sa slnku,
tvoj muž je sfetovaný pitbul v tielku.

A každý chce mať z teba
len vlastný kúsok seba,
po nekonečných chodbách virtuálnych popráv sa brodia
a to je všetko, čo im treba.

Ó, ja chcem, aby si ma strhol so sebou,
zahŕňal ma samou slobodou,
nezadusil samou nehou.
Chcem, chcem sa nechať strhnúť tebou, tebou!
Zahrň ma, prosím, slobodou,
nezadus ma samou nehou,
samou nehou!

Samou nehou...
Nezadus ma nehou!