Zuzana Smatanová

To frie fugler i Bergen
ble tiltrukket av den mørke byen
To frie fugler i Bergen
den byen er for alltid i hjerted

Nájdime tajomné miesto
je chvíľa do krajiny strieborných rýb
staňme sa vtákmi čo potajme túžia
v stožiaroch lodí sa v kŕdľoch skryť

Z krásy polárnych svetiel
do hniezda fúka len severský chlad
zohriatí blízkosťou jediní vtáci sme my
čo v nočných prístavoch tíšia hlad
na svitaní do hmly rozplynuté krehké sny

Prvýkrát na dotyk
hlboko v srdci sme to, čomu verím
Hreje nás jemný cit
aj keď sme skrehnutí pod mokrým perím
raz sa vtáci k sebe vrátia, ako my…

Vráťme sa, zostaňme vtákmi
chcem zase v perí s Tebou cítiť vzduch
z dúhových rýb farby pod hladinou a do tmy
cez mraky presvitá posledný lúč
po zotmení do hmly rozplynuté krehké sny

Prvýkrát na dotyk
hlboko v srdci sme to, čomu verím
Hreje nás jemný cit
aj keď sme skrehnutí pod mokrým perím
Prvýkrát na dotyk
hlboko v srdci sme to, čomu verím
Hreje nás jemný cit
aj keď sme skrehnutí pod mokrým perím
raz sa vtáci k sebe vrátia, ako my…

Vypustení z klietky, oslobodení
sme trochu iní aj keď srdce sa nemení