Zuzana Smatanová

Som iba človek a kým tu som
urobím ešte pár chýb
Tu skladám zbrane a chcem ti
dokázať že v srdci mám cit
Si iba človek a tvoje
srdce sa tak ťažko hojí
sme ľudské duše
čo sa potrebujú pochopiť
…ako prázdny dom, kde zas túžime žiť

Môžme si už odpustiť?
je mi to ľúto a strácam hlas
hlbokú bolesť do kostí
v srdci pomaly rozpúšťam
Tak môžme si už odpustiť?
teraz cítim, že je čas…
tresty za ublíženie na šťastí
ti odpúšťam, odpúšťam

Som iba človek a kým tu som
urobím ešte pár chýb
Tu skladám zbrane a už ťa
nimi nechcem poraniť
Si tiež len človek a viem že
sklamanie sa ťažko hojí
sme ľudské duše
čo sa potrebujú pochopiť
…ako prázdny dom, kde zas túžime žiť

Môžme si už odpustiť?
je mi to ľúto a strácam hlas
hlbokú bolesť do kostí
v srdci pomaly rozpúšťam
Tak môžme si už odpustiť?
teraz cítim, že je čas…
tresty za ublíženie na šťastí
ti odpúšťam, odpúšťam

Nech konečne dýcham
oboch to stálo priveľa síl
poď naspäť nech mám ťa
zase blízko ako predtým
ako z najvyšších skál
zbaviť mi srdce záťaží
kým sa mi navždy zastaví
navždy zastaví

Ref