Zverina

V rieke slov svoje zbrane nezložím,
som sám vojak v poli,mečom je moj rým.
Rieka slov je život,v ňom sme proste všetci,
niektorí rozumm dospelíiektorí deti.
Možeš tu byť slobodný lebo ako otrok,
no potom je tvoj život iba maličký potok.
Ja sa dobre pamätám na životn prehry,
keď som stratil veslá a v lody som mal diery,
kvaka ku kvapke sa spali ako magnet,
vychodne Slovensko,zdochnuty pes čumel som jak dement.
Prišiel osud,ma osral povedal zožer,
hodl som mu to do tváre a povedal:zober si to preč,
a hned lebo hardkor rep a nekompromisnosť je moja odpoved,
v riek slov ešte par krát padnem na hubu,
ale aj tak ma zmysel plávať proti prúdu,
lebo dnes sa nechá veľa ľudí unašať,
takých retardov budem vždycky neznášť,
vraj za to nemôžu,vraj je to od prírody,
no a čo,nohy do betónu,betón do vody.
Sú tak konzumní buz3ranti až sú na zožratie,
ich rieky sú kľudné,nudné,nemajú spád,
na mojej mam cunami aj vodopád.
A ak na to nemáš radšej z rieky vypadni,
lebo všetkým budeš na smiech ako Jožko Kubáni,
Ja som za vodou na lodi robím hardkor,
ak sa dá,vyťhujem svojich topiacich sa bratov,
maš rešpekt za more a pre mňa najväčšiu cenu,
unáša vietor do plachiet plávam do oceánu,díky...