Peter Lipa

Caracas

nevešajte volá Caracas
povie v aparáte cudzí ženský hlas
nevešajte volá Caracas
všetko bude také ako prvý raz

po sto rokoch sa mi zasa ozýva
z drahej ambasády
dievča do piva
nech ju v piatok čakám večer priletí
už sa teší na svet kde niet obetí

bola do vetra a bola pravdivá
nachytala život keď sa nedíval
zmizla z mojich očí z mysle zmizla tiež
ako niekto koho málo miluješ

kto si hľadá svoje miesto nájde si
aj keď roky žltnú ako klávesy
zdá sa že som asi trochu od veci
niečo zabrnkám a potom zavesím