V súčasnej dobe je problematické len tak vystrieť ukazovák a nahlas vytvárať škatuľky. Smery, štýly sa zlievajú. Pretvára ich túžba sebavyjadrenia súvisiaca s individualizmom, ktorý popiera uniformitu.
Pravdupovediac, po prvom vypočutí ostáva album poslucháčovi prísluchovo vzdialený, čo vlastne aj potvrdzuje istú mieru absencie ťaživého mainstreamu. Napriek tomu v mysli neodvrátite kritický monológ: „Spevák sa snaží krikom zakrývať hlasové nedokonalosti. Raz sa mu to určite vymkne spod kontroly a... hmm, aj tentokrát to zvládol....,“ a pokračuje rytmické kopanie nohou o roh stola. „Nápad by to ani tak nebol zlý, takisto obal sa slušne vydaril. Len to jadro... to si pýta správny smer...“ Po pár nasledovných spusteniach CD vo vašom prehrávači však zistíte, že to všetko má svoj dôvod.
Zrno predstavuje hudobne ladený rébus. Len postupne sa pred vami otvára čosi nepreniknuteľné, záhadne príťažlivé, no pritom sa samotný album tvári skromne, až obyčajne. Čím viac stretnutí s ním jeho poslucháč absolvuje, tým intenzívnejšie sa pokúša zachytiť indície, ktoré sú ale výsostne pocitové a neposkytujú priamu odpoveď ako pravidelné matematické vzorce. V tom spočíva jeho vlastný intelekt. Nepodceňuje poslucháča a dôstojne mu otvára svet prostredníctvom existenciálne automatických textov popretkávaných nežnou poetikou (Když se ti to poštěstí) a šikovných experimentov s hudobnými aranžmánmi. Začína sa hra, ktorú už nemožno ovplyvniť.
Tento (tak sa teda pokúsme vrámci hudobnej evolúcie definovať) neo-soft-experimentálny folk-rock skladbou použitých nástrojov vytvára dojem „duševne“ zohranej kapely. Snáď prekvapením a možno práve vysvetlením sa teda stáva fakt, že tento projekt je takmer výlučne záležitosťou jedinej osoby – Ondřeja Pečenky - ktorému pomáhala znova len iná jediná osoba – Ondřej Ježek. Možno práve autorská samostatnosť sa na albume podpísala vo forme precítenosti a akejsi blízkosti, ktorú z piesní silne cítiť. Prechádzky mestom pri jeho počúvaní už viac nie sú pobytom na cudzom území, skôr hlbším prežitkom obrazov, ktoré pred vami plynú ako na filmovom plátne a nikdy sa už nezopakujú...
Ak človek hľadá, zakaždým nájde podobnosti. V istých momentoch sa texty menia v prednes typický pre Buty, hudba v niektorých piesňach vybuchuje ako Divokej Bill, happy folk (Obtáčení) strieda melanchólia, ktorá napriek tomu neskĺza do apatickej depresie (Tak jo) či dynamický náboj, ktorý rozširuje vnímanie (Celou noc mi někdo víčky třás). Zrno je akýmsi prazvláštnym rituálom ľudskej duše, ktorý napriek rôznorodosti dokáže zachovať svoj rukopis.
Prebal albumu, aj keď pripomína veľkonočné sviatky, je podmanivo veselý a navádza vás na to, aby ste ho umiestnili na dobre viditeľné miestečko v prípade, ak vlastníte hniezdočko plné veselých, do istej miery infantilných „hmatateľností“ a spomienok.
Zrno je svojou človečinou príjemným spoločníkom pri nezmyselných cestách za osamelosťou, medzi štyrmi stenami malej izby plnej ľudí, v parku plnom komárov... Hudba Folk3Mail dokáže viesť dialóg. Ktorým premlčí pôvodný kritický monológ. Tak otvorte svoje srdcia a dýchajte...
Vydavateľstvo: Pipperrecords, 2004
Celkový čas: 43´08´
Link: www.piperrecords.cz
Zoznam skladieb:
1. Necouvá
2. Kdy se ti to poštěstí
3. Obtáčení
4. nEminem
5. Vítr sílí
6. Celou noc mi někdo víčky třás
7. Tajson
8. Tak jo
9. Mimikry
10. Po škole
11. Sebrat a jít
Zdroj: TS MusicServer
