Bývalý frontman úspešnej new wave kapely Talking Heads pokračuje od počiatku 80. rokov v nie menej úspešnej, ba ešte dobrodružnejšej sólovej kariére.

Bývalý frontman úspešnej new wave kapely Talking Heads pokračuje od počiatku 80. rokov v nie menej úspešnej, ba ešte dobrodružnejšej sólovej kariére. Čo má vlastne znamenať titul nového albumu Davida Byrna, Grown Backwards? Ako vždy, ironický génius sa vysvetleniu vyhol so slovami, že v jeho hudbe sa vždy stretávali zdanlivé protiklady. A jeho priaznivci boli na takúto odpoveď už pripravení. Veď radosť z jeho nekonečných interpretácií a desinterpretácií predsa tak milujú. Byrne sa napokon predsa len zľutoval a pripojil vysvetlenie, že tým nemyslel zmenu svojho prístupu ku komponovaniu. Kým však predtým postupoval od nejakej základnej rytmickej textúry a na ňu postupne nabaľoval melódie, pri tomto albume všade nosil so sebou diktafón a nahrával do nej útržky melódií, ktoré ho práve napadli. Postupoval vlastne zhora nadol a až dodatočne z tých melódií poskladal pesničky. Zaujímavé, nie? Ten titul však môže vyjadrovať oveľa viac. Mnohotvárnosť, nejednoznačnosť a prekvapivé kontrasty predsa charakterizovali snáď všetko, čo Byrne doteraz vypustil do sveta.

Ponúkať v Štátoch kvalitnú muziku nie je dnes asi o nič ľahšie ako u nás – aj napriek tomu kvantu potenciálnych poslucháčov. Byrnová vydavateľský firmička Luaka Bob, na ktorej maestro predstavoval svoje pátranie vo svetovej hudbe a kde vydával aj počiny vlastné, momentálne vyhlásila pauzu a Byrne sa upísal labelu Nonesuch. Na Davidovu hudbu to, samozrejme, nemalo žiaden vplyv. Titan elegantne pokračuje v rozvíjaní jemného, pestrého soundu predchádzajúceho majstrovského kúsku Look Into The Eyeball (2001). To znamená – menej gitár, voľnejšie tempá, prvky „good-time music“, čitateľná a povznášajúca melodika v kontraste s ľahko ironickými textami.

Bonmoty typu „civilisation is all about sex“ naznačujú, že na albume, ktorý vyšiel na jar tohto roku, sa svojrázny filozof Byrne opäť najedol vtipnej kaše do sýtosti. A nechýba ani obvyklá porcia drzosti. Čo takto vypožičať si árie od Bizeta či Verdiho a urobiť ich po svojom? Znie to možno hrôzostrašne a právom si asi myslíte, že výsledkom musí byť príšerný mišmaš. Ale pozor! Byrne tak urobil (Un di Felice a Au Fond Du Temple Saint) a výsledok funguje presne tak, ako si to úskočný hudobník vopred želal. Na dokreslenie šírky záberu umelcovho talentu ešte dodávam, že David Byrne je nie menej nadaný fotograf, maliar a filmový režisér. Ale to už predsa všetci viete.


Vydavateľstvo: Warner Music, 2004
Celkový čas: 48´23´

Zoznam skladieb:
1. Glass, Concrete &# Stone
2. The Man Who Loved Beer
3. Au Fond du Temple Saint
4. Empire
5. Tiny Apocalypse
6. She Only Sleeps
7. Dialog Box
8. The Other Side of This Life
9. Why
10. Pirates
11. Civilization
12. Astronaut
13. Glad
14. Un Di Felice, Eterea
15. Lazy [bonus track]

Zdroj: TS MusicServer