Veterán najväčších arén sa novou nahrávkou, ktorá vyšla 2. júna, sťahuje do komornejšej polohy a poukazuje na problémy, trápiace svet i jedinca, zmietaného obavami. Roger Waters ponúka intímnejší pohľad do svojho vnútra na jednej zo svojich najprístupnejších nahrávok, stále však zostáva pochmúrny a znepokojivý.

Bývalého člena Pink Floyd zamestnávajú najmä mamutie projekty (v roku 2005 dokonca vydal operu), preto neprekvapí, že od jeho poslednej rockovej sólovky Amused to Death ubehlo už 25 rokov. Roger Waters si pred nahrávaním (začatým už v roku 2010) piatej platne zaumienil, že sa vyjadrí k súčasnému stavu spoločnosti a ľudskej psychiky. Navyše sa pokúsi zodpovedať na otázku, či sme naozaj spokojní s tým, ako náš život vyzerá. Darí sa mu nájsť univerzálnu odpoveď, ak už v názve platne dosť odvážne použil množné číslo?

Prístupnejší, no stále znepokojivo aktuálny

Je pravda, že 73-ročný Brit sa komentovaniu aktuálnych tém bez servítok nikdy nebránil. Veľa ľudí s ním v tomto smere sympatizovalo a zdieľalo jeho názory, minimálne v ére Pink Floyd. Sólová tvorba priniesla kontroverznejšie odozvy, ktorým sa nevyhne ani novinka. Tá je však v porovnaní s predošlými kúskami prístupnejšia. Nedefinovateľná melanchólia zostala, no už nemá ten deprimujúco pohlcujúci charakter, ktorý mnohých odrádzal. Skôr má nádych peknej nostalgie a zdravej sebareflexie, v rámci ktorej spomínanie na minulosť (When We Were Young) ešte neprerastá únosnú mieru a pôsobí smutno-šarmantne. Nazvime to lepšie uchopiteľným pesničkárstvom bez straty umeleckej tváre.  

Tejto atmosfére sú prispôsobené i aranžmány, ktoré až tak nešokujú a sú pre ucho melodické. Hudobník sa na staré kolená nechce púšťať do hľadania nových zvukov. Akoby zisťoval, že v prvom rade je najdôležitejšia pieseň a jej výpovedná hodnota. Tomu prispôsobuje civilný prednes a skromnejšie využívanie nástrojov. Pár kúskov na Is this the life we really want? stojí prakticky len na akustickej gitare a speve. Watersov hlas je vyrovnaný, pokojný a zároveň naliehavý, tak ako ho poznáme už roky, snažiaci sa vykričať silný, presvedčivý odkaz. Vynikajúco mu asistujú znepokojivé hlásenia zo správ (titulnú skladbu uvádza prejav Donalda Trumpa), veľmi účelne prepájajúce jednotlivé položky.


Rozloženie nápadov nemusí vyhovovať všetkým

Waters je známy predovšetkým ako hráč na basovej gitare a šiestim strunám veľa priestoru nedáva, hoci má v štúdiu až troch gitaristov. Krásnou výnimkou je rockovo odpichnutý Picture That či gilmourovským riffom dýchajúci prvý singel Smell the Roses. Reminiscencií na tvorbu Pink Floyd je viac, od syntetizátorovo meditatívnych plôch až po rytmiku, hadiacu sa v nepravidelných úderoch na bicie. Nigel Godrich sa niečomu priučil u Ricka Wrighta a bubeník Joey Waronker má určite naštudovanú hru Nicka Masona, no netreba to brať ako nutné negatívum. Odvádzajú výborné výkony, čo platí aj pre sláčikové aranžmány Davida Campbella, ktoré napriek ladným pohybom na veselosti určite nepridajú.

Roger je značka, ktorá nemusí nič dokazovať a kritika za recyklovanie starých nápadov by nebola namieste. Platňa však pre niekoho môže strácať švih, poriadne sa rozbehne až v prostrednej časti, lemovanej spomínanými gitarovými kúskami. Prvé a posledné tri položky sú pritom nádherné a dramaturgicky nenahraditeľné. Viete si túto hudbu predstaviť bez fenomenálneho vrstvenia nástrojov a okúzľujúcej repetitívnosti s umocnením atmosféry? Nechýba ani povestná pochmúrnosť v textoch, reagujúcich na korupciu, násilnosti a politické praktiky. Je v nich ukrytý názor, ktorý magazín Consequence of Sound nazval "esenciou antifašistických a anti-chamtivých odkazov, ktoré Waters od čias Pink Floyd odvysielal".


Do skromnej Watersovej diskografie pribudol pozoruhodný kúsok. Legendárny hudobník dokazuje, že nestratil cit pre ukážkovo kvalitný art rock s mnohovrstevnými témami. Odsudzuje extrémistické a iné násilné formy správania, kritizuje myslenie politikov a chamtivosť inštitúcií. Jeho hudbe nechýba znepokojivá atmosféra súčasnosti i možnej budúcnosti, čím podčiarkuje svoju nadčasovosť. To je devíza, robiaca ju večne aktuálnou nielen v rámci žánra, ale i v kontexte celospoločenských problémov.

Roger Waters - Is This The Life We Really Want?
(Columbia Records, 2017)

1. When We Were Young
2. Déjà Vu     
3. The Last Refugee
4. Picture That
5. Broken Bones
6. Is This the Life We Really Want?
7. Bird in a Gale
8. The Most Beautiful Girl
9. Smell the Roses
10. Wait for Her
11. Oceans Apart
12. Part of Me Died

Vypočujte si album v službe Deezer:



Autor: Marek Danko
Foto: Chris Pizzello/Invision/AP

Súvisiaci interpreti: Roger Waters