Klub Loft! patril v predposledný májový večer islandskému inštrumentalistovi Ólafurovi Arnaldsovi. Nielen preto, že si ho svojími klavírnymi melódiami úplne podmanil, ale tiež aj pre opakovanie jedného koncertu dvakrát. Spravil tak pre veľký záujem slovenského publika, ktoré okrem kultúrneho obohatenia aj poriadne zabavil.

V rámci warm-up koncertov pred blížiacim sa novým bratislavským festivalom BA City Beats opäť vystúpil na Slovensku Ólafur Arnalds. Zdanlivo hanblivý umelec prejavujúci sa islandskou ambientnou melanchóliou však vôbec nedeprimoval. Práve naopak, pri predstavovaní nového albumu For Now I Am Winter publikum doslova rozosmieval malými fórikmi. Pričom samotný album by mal podľa jeho slov predstavovať potrebnosť zlého obdobia, aby sme si na jeho pominuteľnosti všimli krásu toho dobrého.  

"Vždy sa snažím udržiavať kontakt s publikom. Aby to nebolo len o tom, že zahrám a oni zatlieskajú. Občas hovorím vtipné historky alebo len niečo na usmiatie," skromne poznamenal, keď sme sa ho spýtali, v čom spočíva spomínané puto medzi ním a fanúšikmi. V rozhovore pred koncertom nám tiež vysvetlil, ako sa dostal od metalovej hudby ku klavíru: "To som mal také obdobie a občas mi to aj chýba. Je to však aj súčasť mojej osobnosti. To, že teraz nehrám v metalovej skupine neznamená, že metal nepočúvam. Len vy to nevidíte."


Inštrumentalisti sú suchári. Alebo... ?                

Mylný obraz o introvertných inštrumentalistoch pohrúžených do tvorby rozbil hneď v úvode predskokan Ólafurovho turné, klavirista a tiež aj spevák Douglas Dare. Rodák z Londýna začal najprv diskrétne, ale presne od jadra veci, a to prvou skladbou zo šestice tvoriacej setlist. Až po nej sa predstavil, vychválil Bratislavu a rozosmial sediacich poslucháčov tým, ako ochutnal makové slíže, hoci nemá rád mak. Po intímnej svetelno-hudobnej pastve pre oči aj uši sa rozlúčil skladbou Scars a tým, že si pre záujemcov priniesol pohľadnicu. "Hľadajte ma pri bare," uzavrel prvý koncert. Na druhom ponúkol iný setlist, jeho súčasťou bola aj coververzia piesne od PJ Harvey, o ktorej prezradil, že je jeho susedkou, no ako vtipne poznamenal, medzi ich domami je veľký verejný priestor, takže do okien si nevidia.

Podobným štýlom predeľoval svoje klavírne vstupy sprevádzané sláčikovým kvartetom a elektronikou aj Ólafur Arnalds. Niekdajší bubeník metalových skupín Fighting Shit či Celestine síce pred koncertom povedal, že nemáva trému, pokiaľ nejde o niečo veľké, na pódiu však pôsobil hanblivo. Počas príhovorov k publiku sa pozeral do zeme, čo však vôbec neprekážalo, keď rozprával historky, ktoré sa dotýkali srdca aj bránice, napríklad o tom, ako navštívil "najčudnejšiu budovu, ktorá nevyzerá divne len zvonku ale aj zvnútra" – Slovenský rozhlas.

Slovákov má asi radšej

Iný bonmot použil pri definovaní speváckych skúseností s rakúskymi návštevníkmi jeho koncertu. Potreboval si ich totiž nahrať pre podklad prvých skladieb. Slovákov pochválil a našich západných susedov "zotrel" slovami: "Vo Viedni sa to až tak nepodarilo a vy ste oveľa lepší. Oveľa, oveľa lepší... (zamyslenie)"

Unikum slovenského koncertu bolo, že sa približne hodinu a pol po vytlieskanom prídavku so standing ovation zopakoval. "Keďže bol koncert hneď beznádejne vypredaný, nechcel som, aby niektorí ľutovali, že sem nemohli prísť. Tak sme sa dohodli s organizátormi, že si to dáme ešte raz. Teším sa a dúfam, že aj fanúšikovia," podotkol na margo výnimočného dvojkoncertu Ólafur Arnalds. Na druhom koncerte s fanúšikmi vtipkoval, že tí predtým ho asi chceli vidieť viac, keďže si kúpili lístky skôr, no napokon ocenil väčšiu interaktivitu, keďže vtipom počas neskoršieho koncertu sršalo aj pár odvážlivcov z publika.

Setlist druhého vystúpenia bol aj uňho mierne pozmenený, zahral najmä nové skladby zo spomínaného albumu, ale aj doposiaľ nevydanú pieseň, ktorú nahral pre istú televíznu šou, a tiež svoj najväčší "hit" Ljósið. Na prekvapenie mnohých o tejto skladbe prezradil, že pôvodne vznikla do reklamy na vane a vôbec nie je inšpirovaná islandskou prírodou, sopkami a gejzírmi. Na Youtube komentároch o jej neskutočnej hĺbke sa však veľmi dobre baví a na koncerte, napriek tomu, že jeho hudba je veľmi sentimentálna a koncert skončil až po polnoci, sa výborne bavilo aj slovenské publikum.


Autor: Marek Majzon, Patrik Marflák (poznámky k druhému koncertu)
Foto: CD Cover

Súvisiaci interpreti: Ólafur Arnalds