Mestečko Vrbové zažilo už po ôsmykrát veľkú letnú oslavu priateľstva, hudby a dobrých ľudí, ktorú predstavuje festival Vrbovské vetry. Hlavný program odohrávajúci sa v sobotu mal niekoľko silných momentov, najmä v podobe vystúpenia Hrany, Slobodnej Európy a venezuelskej ska skupiny Big Mandrake.

Vrbovské vetry sú v mnohých ohľadoch veľmi špeciálnym festivalom. V prvom rade jeho organizátori majú množstvo bláznivých nápadov, ktoré dokážu nielen dotiahnuť k realizácii, ale zároveň pre ne získať aj stovky sympatizantov, vďaka čomu sú Vrbovské vetry naozaj netradičným podujatím.

Hrana posunula festival do úplne inej roviny

Koncerty za bieleho dňa sú vždy trošku náročnejšie, najmä, čo sa týka spolupráce publika s účinkujúcim. Toto bol tak trochu aj boj skupiny Buty, ktorá si pripravila pre návštevníkov Vrbovských vetrov svoje najväčšie hity ako Chtěl bych se jmenovat Jan, Tramtáryje, Duj, Duj, Duj, či Až já budu svatý. Dokonca ani skladba Mám jednu ruku dlouhou ešte stále nepriniesla srdcový zážitok. Aj Buty priznali, že to nebol práve jednoduchý koncert: "Ďakujeme, že ste to tu vydržali, my sme to skoro nevydržali." Na záver koncertu pripomenul Braňo Jóbus zásadu z 1. ročníka festivalu - my si tu budeme robiť, čo my chceme - a aj napriek prekročenému času svojho vystúpenia Buty odohrali prídavok v podobe pesničky Nad stádem koní, s ktorou sa napokon dostavil aj veľmi príjemný pocit z ich koncertu.

Celý festival sa niesol v rodinnej atmosfére k čomu prispelo aj vystúpenie reggae skupiny Švihadlo, Fru Fru a program Vetrovarieté, teda hudobný "kolotoč" s účasťou domácich projektov Karpatské chrbáty, Vrbovskí víťazi Abusus, ale prekvapením bola aj jedna skladba v podaní Chiki Liki Tu-a.

Úplne inú atmosféru na festival priniesol projekt Hrana, v ktorom Oskar Rózsa a ďalší spriaznení hudobníci pripomínajú odkaz Mareka Brezovského. Skladby Všetko je inak, Nestojím o milosť a Anjel v podaní Vladislava Šarišského, ale aj klavírne závažná a dokonalá Nechcem byť ako ostatní, to všetko dalo festivalu akúsi serióznosť a vážnosť. Teda až do momentu, keď sa v poslednej skladbe Košulenka spustil ohňostroj. Braňo Jóbus po koncerte poďakoval Marekovým rodičom, ktorí boli tiež na festivale.

Hrana - Vrbovské vetry 2014 Zdroj: Martin Hesko

O vrchol sa postarala Slobodná Európa

Punkrockovo naladila publikum už nitrianska skupina Bijou Terrier. Tá svoje vystúpenie odštartovala pesničkou, na ktorej spolupracovali s Horkýže Slíže Terárium, čo malo u publika úspech a nadšenie neutíchalo počas celého koncertu. Hostí z Nitry vystriedali charizmatickí Venezuelčania Big Mandrake. Roztancovali baviaci sa dav v štýle ska a bolo nemožné, aby nechali niekoho chladným. Dokonca sa počas vystúpenia na pódiu objavil aj Whisky užívajúc si juhoamerický temperament a taktiež pohľad na tancujúcich návštevníkov.

Ani venezuelské slnko však nezatienilo vystúpenie Slobodnej Európy, ktorá bola na festivale ako domáca kapela, keďže Whisky je jeho spoluorganizátorom. Gitarové sóla a najväčšie slovenské hity rockových klubov boli správnym receptom na návštevníkov. Prvá skladba Som ten, potom Naivná, Stredná trieda, Pakáreň, Relatívny pokoj, ale aj spomienka na Mareka Brezovského, ktorý bol Whiskyho dobrým priateľom, v podobe pesničky Neni toho veľa, to všetko podala Slobodná Európa ľuďom s obrovskou energiou a pohodou zároveň.

Úsmevná chvíľa prišla pri pesničke Vesmír, keď Whisky prezradil, že má s novými pesničkami problém a zatiaľ túto zatiaľ nikdy neodspieval bez chyby. Ani na Vrbovských vetroch sa toto pravidlo nepodarilo prelomiť. To však nič nemení na veci, že Analýza dokázala hovno, Pes, či prídavky, kvôli ktorým muselo publikum Jobusovi sľúbiť, že bude dobré, boli bodkami za výborným koncertom Slobodnej Európy.

Záver večera patril Katarzii a jej frajerom s účelom upokojiť publikum a pripraviť ho na spánok. Vrbovské vetry boli aj počas ôsmeho ročníka plné bláznovstiev ako preteky na húpacích koníkoch, najbezpečnejšie formulové preteky s jazdcom mimo formule s názvom Formula nula, či akt slávnostného otvorenia/zatvorenia festivalu. Navyše počas celého festivalu sa nad pódiom vznášal portrét pána predsedu Húpacého koňa.

Braňo Jobus, Whisky a pán predseda húpací kôň Zdroj: Martin HeskoViac fotiek z festivalu

Autorka: Martina Šimoňáková
Foto: Martin Hesko

Súvisiaci interpreti: Karpatské Chrbáty