Asi len málokto dokázal tak výrazne spropagovať kubánsku hudbu, ako sa to podarilo mnohopočetnej skupine hudobníkov pod spoločným názvom Buena Vista Social Club. V stredu 11. februára 2009 zavítalo do košickej Steel arény zoskupenie Buena Vista The Havana Lounge, aby potvrdilo, že duch slávnych kubánskych piesní nestratil rokmi na sile a temperamente. Reportéri portálu Hudba.sk si takúto udalosť nemohli nechať ujsť.

Príbeh Buena Vista Social Club, pomenovaných podľa havanského hudobného klubu, sa začal odohrávať už veľmi dávno v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď skupina vychytených kubánskych hudobníkov združených pod týmto názvom zažívala vrchol svojej kariéry. No celosvetovú slávu tomuto projektu zabezpečili až deväťdesiate roky, keď kubánsky hudobník Juan de Marcos Gonzáles v spolupráci s Američanom Ry Cooderom a tradičnými kubánskymi hudobníkmi najprv vydali eponymný album slávnych kompozícií Buena Vista Social Club (1997) a neskôr o dva roky na to natočil režisér Wim Wenders o tomto projekte dokument, ktorý obdržal mnohé ocenenia.

Do zaplnenej Steel arény zavítala v stredu mnohopočetná karibská úderka s viacerými známymi hudobníkmi The Havana Lounge - Julio Alberto Fernandéz (spev), Teresa Garcia Caturla (spev), Yanko Pizaco (trúbka) a Daniel "El Gordo" De Jesús Ramos Alayo (trúbka), ktorých dopĺňali členovia Buena Vista Social Club, ktorí vystupovali aj vo Wendersovom dokumente - Julienne Oviedo Sanchez (timbal), Rodolfo "Peruchin" Argudín Justiz (piáno), Maria Viktoria Rodriguez (spev), Bruno Rogelio Nápoles Collazo (gitara), Iván Pastrana Palacions (tres), Adalberto "Candelita" Ávila Martínez (basgitara) a Tomás Ramos (perkusie).

Krátko po úvodnom predstavení kapely dvorným uvádzačom sa rozozneli tóny slávnej 'Chan Chan' a Steel aréna sa lúsknutím prsta na dve hodiny premenila na tancom zaplavenú karibskú oázu. Noblesu a temperament speváckeho tria dopĺňala kapela, ktorá sa po celý čas bavila hudbou a rytmicky šlapala ako švajčiarske hodinky. Počas večera odzneli viaceré skladby z už spomínanného albumu, ako aj niektoré prepracované a hravé kompozície v štýle latino jazzu.

Počas celého vystúpenia platila priama úmera - čím viac tanca bolo na pódiu, tým viac sa do tanca zapájalo publikum, pričom miestami zapojilo aj svoje hlasivky a stalo sa tak trinástym hráčom kapely. Obecenstvo viackrát strhla škola kubánskeho spevu a tanca, akú predvádzala speváčka Maria, jedna z najmladších členiek kapely. Nemenej temparamentný a kvalitný hlasový výkon však podali aj speváci Julio Alberto Fernandéz a Teresa Garcia Caturla, ktorí aj napriek svojmu vysokému veku v sebe nezapreli svojho neskrotného latino ducha. Balzamom na uši bol výkon klaviristu a dychovej sekcie. Veľmi zábavnou vložkou uprostred koncertu boli naťahovačky dvoch gitaristov, ktorí si urobili minisúťaž o najlepšie gitarové sólo, pričom odzneli aj zábavné verzie ruskej Kalinky, či Ružového pantera s malou choreografickou vložkou.

Celý koncert sa niesol vo svižnom tempe, nebolo času na prestávky a oddych, pretože tak kapela ako aj ľudia sa jednoducho chceli zabávať. Oduševnený výkon hudobníkov, brilantné ozvučenie, na jednu vlnú naladané publikum - toto všetko dohromady vytvorilo skvelý koncert, ktorý bol tou najlepšou poctou pre kontrabasistu pôvodnej zostavy Buena Vista Social Club Orlanda "Cachaito" Lopéza (76), ktorý zomrel dva dni pred koncertom.






--
Autor a foto: Juraj Cagáň
Video: Zuzana Cagáňová