Legendárna nemecká rocková skupina Scorpions to na scéne ťahá už takmer päťdesiat päť rokov a hoci má svoje najväčšie hviezdne obdobie už za sebou, záujem o jej hudbu a vystúpenia vo svete stále trvá. Slovensko nie je v tomto smere žiadnou výnimkou, čo v stredu (20.11.) potvrdila aj divácka účasť na vypredanom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave.

Bratislavský koncert skupiny Scorpions je súčasťou veľkého viac než tri roky trvajúceho svetového turné Crazy World Tour, ktorým chce nemecká legenda osláviť viac než polstoročie svojho pôsobenia v hudobnom biznise. Šnúra je však nazvaná podľa albumu vydaného v roku 1990. Je to nahrávka, na ktorej "škorpióni" stratili naleštený zvuk predchádzajúcich platní a vrátili sa k svojim hardrockovým koreňom (ani tu však nechýbali obľúbené balady). Kuriozitou je, že turné s rovnakým názvom sa uskutočnilo aj hneď po vydaní tohto albumu. Minimálne na Slovensku by sme však asi ťažko našli pamätníkov, ktorí ho začiatkom 90-tych rokov navštívili, kapela sa totiž u nás prvýkrát predstavila až v roku 2007.

Pár mesiacov pred začiatkom aktuálnej šnúry, v marci 2017, sa spevák Klaus Meine pre médiá vyjadril slovami: "Po vydaní albumu Crazy World, krátko po skončení studenej vojny, sme koncertovali naprieč pomerne šialeným svetom, ale vo vzduchu visela nádej na pokojnejšiu budúcnosť. Teraz, po 26 rokoch, sa veci stávajú šialenejšími každým novým dňom. Po všetkých tých rokoch je preto Crazy World stále dobrým mottom pre naše nadchádzajúce svetové turné." 

Od prvého koncertu vo francúzskom meste Montbéliard v júli 2017 až doteraz kapela absolvovala takmer 130 vystúpení. Pri vekovom priemere troch hlavných protagonistov - 69 rokov - je to nepochybne vynikajúca štatistika. Po bratislavskom vystúpení, ktorému predchádzal koncert v Budapešti, si členovia skupiny dajú pauzu až do februára budúceho roka, kedy sa presunú do Austrálie, aby turné nakoniec zakončili v marci v Singapure. Slovenský koncert bol tak naozaj výnimočný a kapela sľubovala, že pred niekoľkomesačnou pauzou fanúšikom na pódiu odovzdá všetko. Každý, kto tento koncert navštívil, mi určite dá za pravdu, že tak, až na jeden drobný nedostatok, aj bolo.

Scorpions v Bratislave, 20.11.2019 Zdroj: Stana Topoľská

Privítanie po slovensky

Povestná nemecká dochvíľnosť sa síce tentoraz nekonala, ale publikum v hokejovej aréne, kde sa o ôsmej večer (oficiálny začiatok koncertu) napätie dalo krájať, pätici hudobníkov akademickú štvrťhodinku bez problémov odpustilo. Šou začala bez predkapely spustením opony s vyobrazením zemegule, v ktorej nechýbal zakomponovaný škorpión, a premietaním animácie s helikoptérou letiacou nad veľkomestom, ktoré z reproduktorov sprevádzal refrén piesne Crazy World. Keď helikoptéra spustila laná, ktorými sa členovia kapely pomyselne dostali na pódium, hala prešla do frenetického jasotu, do ktorého už fyzicky prítomní členovia Scorpions spustili Going Out with a Bang, čo je úvodná pieseň z ich zatiaľ posledného radového albumu Return to Forever z roku 2015. Tú vzápätí vystriedala klasická rocková vypaľovačka Make It Real z platne Animal Magnetism (1980) s provokatívnym obalom, na ktorom pred stojacim mužom kľačí dievča spolu so sediacim dobermanom.

Po úvodnej dvojici skladieb sa, ako je to v prípade tejto skupiny zvykom, spevák prihovoril publiku v našej rodnej reči: "Dobrý večer, Bratislava! Ako sa máte?", a potom už uviedol ďalší song The Zoo, tiež reprezentujúci vyššie spomenutý album. Možno ani skalní fanúšikovia nevedia, že po skončení turné k tomuto albumu pred takmer 40 rokmi mal spevák Klaus Meine vážne problémy s hlasivkami a bolo otázne, či ešte vôbec bude môcť spievať. Terapia a dve operácie však dopadli úspešne a svet tak neprišiel o skvelý rockový tenor, ktorý ani po rokoch nestráca na svojej intenzite a schopnosti dosahovať mrazivé výšky, o čom sa fanúšikovia mohli presvedčiť aj v Bratislave.

Scorpions v Bratislave, 20.11.2019 Zdroj: Stana Topoľská

S novým bubeníkom prvý raz na Slovensku

Skupina Scorpions hrá na celom turné v zložení, ktoré sa ustálilo v roku 2016. Jediným zakladajúcim členom v súčasnej zostave je gitarista Rudolf Schenker, ktorý ju založil založil ako 17-ročný v roku 1965, pôvodne ako školskú kapelu. Priaznivci Scorpions vedia, že používa výlučne gitary v tvare véčka, na koncerte v Bratislave sa predviedol aj s dymiacou V-Flying gitarou. Klaus Meine sa k skupine ako stály člen v roli sólového speváka pridal o päť rokov neskôr. Meine ako textár a Schenker ako skladateľ odvtedy tvoria dvojicu, ktorá autorsky stojí za väčšinou piesní skupiny. 

Tretím najstarším v kapele (služobne aj vekom) je sólový gitarista Matthias Jabs, ktorého pred štyridsiatimi rokmi kapela vybrala na konkurze zo 140 uchádzačov. Technicky zdatný majster gitary je známy aj používaním talkboxu, o čom sa bratislavské publikom presvedčilo v skladbe The Zoo. Trojicu pilierov skupiny, ktorých spája aj rodné mesto Hannover, dopĺňa z poľského Krakova pochádzajúci basgitarista Pawel Maciwoda, ktorý počas pätnástich rokov fungovania v kapele preukazuje vynikajúce zručnosti rockového rytmu vychádzajúce aj z jazzu a funku, ktorým sa popri hraniu v Scorpions venuje. 

Najkratšie pôsobiacim v skupine je švédsky bubeník Mikkey Dee. Ten sa preslávil účinkovaním v skupine Motörhead, v ktorej pôsobil až do smrti jej lídra Lemmyho Kilmistera. Mikkey nahradil pôvodného bubeníka Jamesa Kottaka, historicky najdlhšie fungujúceho hráča na bicie v Scorpions, s ktorým sa kapela po dvadsiatich rokoch rozišla kvôli jeho pretrvávajúcim problémom s alkoholom. Ako bubeník Scorpions sa teda Mikkey predstavil na Slovensku prvýkrát - na predchádzajúcom koncerte v marci 2016 v košickej Steel Aréne ešte bubnoval jeho predchodca.

Scorpions v Bratislave, 20.11.2019 Zdroj: Stana Topoľská

Rockoví dôchodcovia to s divákmi vedia

Kapela Scorpions rozhodne patrí medzi najlepšie koncertné formácie v rámci celosvetového hodnotenia. Z vlastnej skúsenosti - ako návštevník viacerých ich koncertov od začiatku milénia - môžem potvrdiť, že kvalita ich koncertných šou rozhodne nemá zostupnú tendenciu a zachováva si najvyšší štandard po všetkých stránkach. Aj na bratislavskom zimáku predviedli do detailov prepracovanú a dokonale zahratú poctivú rockovú šou, v ktorej každý hudobník má svoje miesto, a pritom všetci spolu tvoria bezchybne fungujúci celok, kde všetko do seba zapadá. Jednoducho povedané: Scorpions sú perfekcionisti a profesionáli. Neustále boli v pohybe, premiestňovali sa po pódiu, aby si ich užili všetky strany hľadiska, často vybiehali na vysunuté mólo medzi divákov, pritom na ich tvárach nezmizol úsmev a vyžarovanie radosti z toho, že sú medzi svojimi fanúšikmi. 

Osobitne treba oceniť hlavné postavy skupiny, ak si uvedomíme ich úctyhodný vek. Rudolf Schenker vo svojich 71 rokoch s gitarou v ruke vyskakoval ako mladík. Rovnako starý Klaus Meine, postavou útly, ale hlasom neprehliadnuteľný spevák s typickou čapicou so šiltom otočným dozadu, to s divákmi naozaj vie. Publikum neúnavne vyzýval k spoločnému spievaniu a nešetril slovami vďaky (aj po slovensky), čo mu fanúšikovia odplácali spontánnymi reakciami a potleskom. Mnohým divákom stojacim pod pódiom sa ušli gitarové trsátka alebo bubenícke paličky, ktorými skupina nešetrila a medzi skladbami ich spevák hojne rozhadzoval na všetky strany hľadiska. Dokonca počas jednej klaňačky hudobníci ochotne podpísali platňu, ktorá sa k nim z publika dostala. Atmosféru v aréne podčiarkovala a zážitok z hudby zvýrazňovala široká dvojposchodová scéna s veľkoplošnou obrazovkou za javiskom a dvomi bočnými obrazovkami, ako aj pôsobivé svetelné efekty.

Scorpions v Bratislave, 20.11.2019 Zdroj: Stana Topoľská

Nechýbalo sólo na bicie ani Wind of Change

Koncertný setlist tvorilo spolu pätnásť skladieb, medzi ktorými nechýbali energické rockové hity, neodmysliteľné balady, ale priestor si v ňom našli aj dve inštrumentálky. Súčasťou večera bola aj zmes štyroch hardrockových skladieb z albumov vydaných v 70. rokoch, ktoré v súčasných aranžmánoch zneli naozaj dobre. Hoci ich publikum, asi aj kvôli tomu, že boli pre nich menej známe, prijalo trochu vlažnejšie, myslím, že mnohých fajnšmekrov nimi potešili. Mix skladieb z rokov 1974 až 1977 bol vizuálne podporený videami s grafikou a farbami obdobia "detí kvetov" a za hudobníkmi sa objavil virtuálny rad reproduktorov značky Marshall, typických pre ozvučenie koncertov časov minulých.

V dvoch rockových inštrumentálkach ukázali svoje hráčske umenie hlavne gitaristi, pričom v tej staršej z nich - Coast to Coast (vyšla na albume Lovedrive z roku 1979) si na gitare zahral aj Klaus Meine. Osobitný priestor dostal aj bubeník Mikkey Dee, ktorý predviedol impozantné sólo na bicie. Pamätníci a znalci skupiny vedia, že bubenícke sólo nikdy na koncertoch Scorpions nechýbalo a pred príchodom aktuálneho bubeníka do kapely bolo ich súčasťou po názvom "Kottak Attack", čo odkazovalo na priezvisko odídeného bubeníka. Tentoraz však okrem zmeny v osobe bubeníka prišlo aj prekvapenie, keď sa bicia súprava zdvihla vysoko nad pódium. Sympatický Mikkey Dee zúročil svoje skúsenosti z metalových kapiel a predviedol fyzický výkon, ktorý sa bežne nevidí. Publikum prácu jeho rúk a nôh nadšene sledovalo aj prostredníctvom prenášaného obrazu, a keď na záver sóla nezachytil paličku vyhodenú do vzduchu, dalo mu najavo, že po jeho skvelom výkone to vôbec nie je podstatné.

Z albumu, ktorý dal názov aktuálnemu turné, zazneli v druhej polovici koncertu tri skladby: v akustickej verzii balada Send Me an Angel, pri ktorej sa všetci hudobníci aj s nástrojmi presunuli na mólo, a svetlá mobilov v publiku vytvorili pôsobivú kulisu, energická Tease Me Please Me, a samozrejme nemohla chýbať asi najznámejšia balada skupiny Wind of Change. Práve obrovský úspech tejto piesne ovplyvnil svojho času záujem o album Crazy World, ktorý bol však zároveň posledným platinovým albumom skupiny v USA. Asi netreba pripomínať, že text piesne sa viaže k spoločensko-politickým zmenám vo východnej Európe po roku 1989. Priznám sa, že napriek chytľavej melódii a angažovanému textu (alebo práve preto), je to asi jediná pieseň od Scorpions, ktorá nepatrí k mojim najobľúbenejším, lebo si ako verný fanúšik Scorpions nemyslím, že práve ona charakterizuje túto legendárnu skupinu. Beriem to však tak, že je to pre kapelu povinná jazda a zo setlistu nemôže vypadnúť, keďže hlavne v krajinách na východ od bývalej železnej opony otvorila dvere k jej masovému úspechu. Čo však oceňujem, že publikum celú pieseň odspievalo zborovo, a to aj v pasáži bez sprievodu kapely.


To najlepšie na záver

Záver koncertu patril klasickým rockovým vypaľovačkám z 80. rokov: Blackout, počas ktorej sa na plátne ukázala reprodukcia známeho obalu platne s mužom s obviazaným čelom a rozbitým sklom, a Big City Nights, keď na plátne na pozadí akéhosi veľkomesta ladne krútila zadkom vyzývavá ženská postava. Hoci po tejto skladbe nasledovala rozlúčka členov skupiny s publikom a jej ďakovanie a ovácie divákov nemali konca kraja, každému v aréne muselo byť jasné, že to ešte nemôže byť úplný koniec. A tak aj bolo. Na rad ešte prišli dva prídavky, oba z komerčne úspešného albumu Love at First Sting (1984) - krásne vygradovaná balada Still Loving You a asi najväčšia rocková pecka skupiny Scorpions Rock You Like a Hurricane, počas ktorej sa od svojich sedadiel odlepilo aj publikum na tribúnach. 

K úplnej dokonalosti koncertu mi chýbali niektoré skladby. Pri porovnaní setlistov prebiehajúceho turné totiž skupina postupne zredukovala počet skladieb z dvadsiatich v roku 2017 na súčasných pätnásť. Takto nezazneli napríklad Bad Boys Running Wild, No One Like You, či Rock'n'Roll Band. Aj napriek tomu 90-minútová rocková šou skupiny Scorpions priniesla na bratislavský Zimný štadión Ondreja Nepelu to, čo od nej diváci a fanúšikovia očakávali. Skupina tak dodržala sľub, ktorý dal Rudy Schenker pre bratislavským koncertom: "Slovensko, milujeme vás, prevalcujeme vás ako hurikán. Buďte tam. Tešíme sa na vás!". Napriek veku hlavných protagonistov a desiatkam rokov na scéne dostali slovenskí fanúšikovia plnohodnotný zážitok, na ktorý sa tak rýchlo nezabúda. Ak by existovala vysoká škola rocku, začínajúci hudobníci by povinne museli absolvovať návštevu koncertu tejto skupiny.

Pozitívnym zistením bola prítomnosť zástupcov mladšej generácie. Aj tento fakt potvrdzuje, že hudba skupiny Scorpions nie len nejaké "retro", ale má nadčasový charakter. Nie náhodou časopis Rolling Stone označil v roku 2015 túto skupinu, ktorá sa môže okrem iného pýšiť aj vyše 110 miliónmi predaných nosičov, za "hrdinov heavy metalu". Zostáva len dúfať, aj v súvislosti so slovami, ktorými sa Scorpions lúčili v hokejovej aréne "See you Bratislava!", že to nebol jej posledný koncert na Slovensku.


Setlist koncertu Scorpions na Crazy World Tour v Bratislave:
(20.11.2019, Zimný štadión Ondreja Nepelu)

1. Going Out With a Bang
2. Make It Real
3. The Zoo
4. Coast to Coast
5. 70's medley: Top of the Bill / Steamrock Fever /  Speedy's Coming / Catch Your Train
6. We Built This House
8. Delicate Dance
9. Send Me an Angel
10. Wind of Change
11. Tease Me Please Me
Sólo na bicie (Mikkey Dee)
12. Blackout
13. Big City Nights

Prídavky:

14. Still Loving You
15. Rock You Like a Hurricane 
 
Autor: Ivan Straka
Foto: Stana Topolská

Súvisiaci interpreti: Scorpions