Od smrti Mareka Brezovského uplynulo 25 rokov. Odvtedy sa jeho dielo pripomína najmä prostredníctvom projektu Hrana. Menej známa je jeho komorná tvorba, ktorú skomponoval ako tínedžer a posmrtne vyšla v roku 2004. Práve tú sa rozhodlo priniesť Brezovského fanúšikom medzinárodné zoskupenie súčasnej hudby, hrajúce pod taktovkou Oskara Rózsu.

Marek Brezovský bol skladateľ a hudobník, ktorého netreba obšírne predstavovať. Ako 14-ročný začal študovať kompozíciu na konzervatóriu a neskôr na VŠMU. So spolužiakmi založil Súbor súčasnej hudby, pre ktorý písal komorné skladby. Niektoré z nich sa v roku 2004 objavili na nosiči Komorná hudba, kde sa ako dirigent predstavil Oskar Rózsa. Na pódiách je prítomný aj dnes, výborne mu však asistuje i Marekova bývalá spolužiačka z konzervatória Ivana Pristašová.

Klavír v hlavnej úlohe

Spoločne dali dokopy medzinárodný ansámbel súčasnej hudby a v rámci podujatia Venované nešťastiu sa snažia interpretovať Brezovského skladby v troch slovenských mestách (po ňom je na rade festival Vietor a koncerty Hrana Live). Kým Oskar tentoraz vymenil basovú gitaru a klávesové nástroje za taktovku, Ivana zostala verná husliam a viole. Otvárací koncert podujatia sa uskutočnil 23. júla v košickom Dome umenia a hoci sa v hľadisku našlo i dosť prázdnych miest, snaha interpretovať Brezovského hudbu stála za to. Hodinu a pol trvajúce vystúpenie mohlo pripraviť menej znalému poslucháčovi aj pár menej príjemných prekvapení. No zároveň to pomohlo konfrontovať jeho doterajšie videnie s tým novým.

Nástrojové obsadenie Súboru súčasnej hudby sa od roku 1990, kedy sa prvýkrát predstavilo na festivale Nová slovenská hudba, obmenilo. Dnes sú v ňom i medzinárodní hudobníci, po Marekovi a Dušanovi Šujanovi si na najťažší post – klavír – sadol Christian Zaugg. Jeho výkon bol pod najväčším drobnohľadom, ale švajčiarsky umelec to zvládol s prehľadom, citom a technicky brilantným výkonom. Brezovského kmeňový nástroj mal čierne a biele klapky, takže si aj pri komponovaní dal najviac záležať na ňom. Klavírne etudy nesú typický "hranovský" rukopis, založený na žblnkotavej melodickosti a zvládnuteľnej virtuozite. A hoci sa pár neprehľadne disonantných útokov našlo, išlo len o sporadické úlety.   

Venované nešťastiu Zdroj: Adela Pekárková

Na polceste k originalite

Ak si pozriete stránku na wikipedii, venovanú zosnulému umelcovi, celkom správne mu jej autor medzi vplyvy priradil okrem Vargu a Emersona mená Zeljenka, Godár, Musorgskij a Bartók. Brezovský tiež vsádzal skôr na výraz, zvukomalebnosť, maľoval veľké hudobné plochy, chcel zachytávať silné momenty. Nie vždy mu to išlo na jednotku, koniec koncov bol ešte príliš mladý na vrcholné diela, rodiace sa až po 20 – 25 rokoch praxe. Nebol ešte taký "rozpísaný" a niektoré pasáže skĺzali k obyčajnosti. Napriek decentnej melodike mu chýbali aj zapamätateľné, nosné motívy. Remeslo však ovládal celkom dobre, vedel skladby gradovať, používať kontrast, a podobne, len mu chýbala suverenita tvoriť výnimočné veci.

Je viac než isté, že potenciál v ňom bol a postupne by sa dopracoval aj k originálnemu rukopisu, viditeľnému na platni Hrana. No porovnávaniu jeho art rockových vecí a komornej tvorby sa musíme z objektívnych dôvodov vyhnúť. Radšej spomeňme výborné výkony sláčikovej sekcie pod vedením Pristašovej, interpretačne sa jej z laického pohľadu nedá vytknúť prakticky nič. Saxofonista Alvaro Callao Leon z Čile do svojho expresívneho výkonu vniesol nemálo vlastných pocitov, rovnako to platilo i v prípade očarujúcej flauty a klarinetu. Do konceptu zaujímavo zapadli slovné vstupy medzi skladbami, poeticky opisujúce rozpoloženie hlavného tvorcu, ktorý nám tu už štvrťstoročie tak náramne chýba.     

Napriek spomínaným výhradám je Brezovského komorná hudba slušne zvládnutá a príjemne sa počúva. Obzvlášť silné sú klavírne etudy, ktorých mohlo byť pokojne viac (snáď sa raz dočkáme živého prevedenia výlučne klavírnej tvorby). Prím však zohrávajú sláčiky, ktoré si s expresívnym materiálom vedia poradiť s nadhľadom a sviežo. Marekove trápenia sú vpísané do nôt, no jeho duša, prítomná na koncertoch, sa môže pokojne usmievať, pretože stvorila hudbu zanechávajúcu v ľuďoch ťažko opísateľné pocity.

Festival Vietor v Banskej Štiavnici:

26. 7. - Kocka/Cube - premietanie filmu Hrana - 4 filmy o Marekovi Brezovskom - vstupenky
27. 7. - Amfiteáter - Venované nešťastiu - vstupenky
28. 7. - Amfiteáter - Hrana Live - vstupenky

Na festival sú v predaji aj zvýhodnené permanentky za 25 eur na všetky tri dní.

Koncerty Hrana Live:

29. 7. - Bratislava, Majestic Music Club - vstupenky
2. 8. - Žilina, Mariánske námestie
4. 8. - Košice, Tabačka Kulturfabrik - vstupenky
5. 8. - Prešov, Stromoradie - vstupenky

Vstupenky:  

Autor: Marek Danko
Foto: Adela Pekárková

Súvisiaci interpreti: Marek Brezovský