Sobotný večer v bratislavskom klube a4 bude opäť patriť experimentálnej hudbe. Pod názvom The Blank Stare sa predstaví nový online žurnál, ktorého cieľom je mapovať slovenskú experimentálnu a elektronickú tvorbu.
Na premiére 1.3. v klube a4 The Blank Stare predstaví prvý zo série pripravovaných dokumentov, ktoré zachytávajú tvorbu a názory experimentálnych hudobníkov. Okrem projektov Triple Sun, Urbanfailure, Jacques Kustod či András Cséfalvay (ktorí sa objavia vo filme), možno v sobotu spoznať v živých a dj-ských setoch aj tvorbu Chaosdroid, Dušana B., Memb a Pstmn. O vzniku žurnálu a potrebe propagovať aj trochu inú hudbu nám porozprávali Martin Ježko a Dominik Novák.
Čo všetko váš žurnál bude obsahovať?
Martin: Vzhľadom na to, že dokumentárny film berieme ako médium s najsilnejšou výpovednou hodnotou, tak sme začali práve s ním. Časom pribudnú ďalšie kategórie, ktoré budú obsahovať podcasty, aktuálne informácie o scéne, eventoch a nových slovenských releasoch, reporty z akcií a rozhovory so zaujímavými hudobníkmi, ktorí zavítajú do našich končín.
V každom diele dokumentu, ktorý bude vychádzať kvartálne, sa predstavia 4 rôznorodé hudobné projekty. Vždy zorganizujeme koncert v netradičnom priestore, kam tieto projekty pozveme hrať, zavoláme kamarátov ako komparz a natočí sa koncert a rozhovory s hudobníkmi. Každý z účinkujúcich hudobníkov dostane priestor, aby povedal niečo o svojej hudbe, o tom ako vníma tvorivý proces, miesto, kde tvorí, svoj názor na scénu.
Dominik: Zvolili sme film, lebo veríme, že to najviac zaujme ľudí, pretože aj napriek tomu, že už existujú nejaké portály, ktoré sa venujú tejto scéne, nevyužívajú toto najsilnejšie médium. A samozrejme, je to aj veľká zábava, keď si vezmeš, že pri natáčaní sa na byte zrazu ocitne 30 ľudí a počúvajú 4 performerov, tak je to strašne krásne. Je to presne o tom, aby ľudia počúvali hudbu, nie aby sa len išlo na party.
Experimentálna hudba nie je pre každého, človek sa k nej musí dostať, vypestovať si k tomu vzťah. Preto chceme robiť tie koncerty rôznorodé, aby aj človek, ktorý nie je taký zažratý do experimentálnej scény, prišiel na niečo, čo je ľahšie počúvateľné pre laika.
Martin: Napríklad v prvom diele sa dá počuť široká škála zvukov – od poloakustickej one-man opery až po techno.
Vaším cieľom je teda nielen mapovať, čo sa na slovenskej scéne deje, ale aj posunúť tú hudbu ďalej medzi ľudí?
Dominik: Jednoznačne, pretože napríklad scéna v Bratislave je taká, že sa navzájom všetci poznajú. Ide o to rozšíriť ten kruh ľudí čo najviac, ako sa len dá. Lebo ono sa to dá (smiech) - keď si vezmeš, že len odkedy sme začali riešiť promo tohto projektu, nejaké 2 – 3 týždne, začali nám písať ľudia, že: „Toto sa deje v Bratislave? Nikdy som to nepočul, nevidel.“
Martin: Myslím, že je to výhodné pre všetky strany, pretože hudobníci majú šancu prezentovať a šíriť svoju hudbu, a konzumenti hudby majú šancu spoznať projekty, o ktorých možno ani nepočuli.
Dominik: Chceme, aby si ľudia túto scénu všimli, lebo si to zaslúži. Keď vidíš, ako to tých ľudí baví, ako sú do toho zbláznení, a porovnáš si ich hudbu napríklad s berlínskym “undergroundom”, uvedomíš si, že je fakt na svetovej úrovni. My tu máme fakt veľmi, veľmi, veľmi, veľmi šikovných ľudí.
Experimentálna hudba nie je pre každého – ako sa chcete dostať k ďalším potenciálnym poslucháčom, ako presvedčiť niekoho, kto do tej a4ky nechodí, že táto hudba stojí za vypočutie?
Dominik: Sčasti vizuálnym prevedením, ktoré vďaka tímu grafikov, strihačov a kameramanov je fakt zaujímavé. Plus rôznorodosťou pozvaných performerov. Keď si človek, ktorého len okrajovo zaujíma elektronická hudba, pustí ten film, tak si uvedomí, že toto sa mu síce až tak nepáči, ale to ďalšie, čo ide za tým, už áno. A mesiac na to to už máš opočúvané a chceš hľadať ďalej. Takto vzniká tá iniciatíva, že chceš nájsť viac. Tak sme sa napríklad aj ja a Martin dostali k experimentálnej hudbe, počúvali sme "mainstreamovú" elektroniku, a zrazu nás zaujalo niečo, čo nás prinútilo hľadať hlbšie a hlbšie. Fakt je ten, že keď človek chce spoznať inú hudbu, tak si nájde cestu a my ju len uľahčíme.
Čiže vám nejde o obracanie mainstreamového poslucháča na experimenty?
Dominik: Nie, nie, my vôbec nechceme prinútiť ľudí to počúvať, lebo vieme, že to nejde len tak.... Ľudia musia tú hudbu chcieť spoznať a my im len dávame možnosť ako.
Slovenskí hudobníci sú šikovní, chýba záujem ľudí
Čo slovenskej scéne podľa vás chýba?
Martin: To, čo jej chýba, je rozhodne publicita. Väčšina médií nemá záujem prezentovať projekty mimo mainstreamu, pretože im nerobia kliky. Dúfam, že prostredníctvom nášho projektu sa nám podarí ich dostať aj do povedomia ľudí, ktorí čerpajú informácie len zo širšie zameraných médií.
Dominik: Tej scéne nechýba až tak veľa, chýba jej záujem ľudí, čiže ja by som nepovedal, že scéne niečo chýba. Scéna robí čo môže, všetci jej členovia fungujú, sú inovatívni, veľa ľudí ako Jonáš Gruska (hudobník, zakladateľ vydavateľstva Lom – pozn.red.) alebo Juraj Hoppan (promotér, spoluzakladateľ vydavateľstva Exitab – pozn.red.) má veľkú iniciatívu, vznikajú kolektívy a tak. Ja si myslím, že problém nie je v scéne.
Martin: Mne sa Bratislava páči, čo sa týka scény, ľudia sú tu progresívni, šikovní, dejú sa tu fajn veci.
Dominik: Scéna je tu silná, len záujem širšej verejnosti chýba.
Robí ale experimentálna scéna všetko, čo môže, ak jej stále chýba záujem ľudí? Má reálne potenciál osloviť viac ľudí mimo tej bežnej komunity?
Dominik: To je ťažká otázka...Myslím, že často sa ľudia snažia vyzdvihnúť scénu, všakovakým spôsobom to odprezentovať ľuďom, ale keď nevidia feedback, tak si povedia, tak načo to robím? Problém je ten, že ľudia často vymyslia skvelý nápad a potom to vzdajú. A to je presne to, čo nechcem, aby sa stalo s nami, chcem, aby sme pokračovali. A budeme, lebo už máme pekné plány na budúcnosť.
Martin: Myslím, že máme moc pekné plány na to, aby sme s tým prestali.
Dominik: A máme hlavne feedback, čo je vec, ktorej sa niekomu možno nedostalo.
Čo si myslíte, že u nás funguje dobre? Často počúvam napríklad z Čiech, že nám závidia našu experimentálnu produkciu...
Martin: Mám pocit, že táto hudba má u nás oveľa väčšiu tradíciu ako v Čechách. Túto scénu ale nesledujem natoľko dlho, aby som si dovolil povedať prečo to tak je. Ľudia sú tu šikovní, majú prehľad, vkus a hlavne chcú a to mám rád.
Dominik: Očividná vec je tá, že slovenská scéna je veľmi progresívna, napreduje míľovými krokmi. Oproti českej scéne úplne, tam vznikali dobré veci predtým, teraz sme ich už predbehli. Mne sa na slovenskej scéne páči ten drajv, skúsiť niečo inak. Nie tak, ako to bolo a len dávať do toho nejaké svoje prvky, ale čo keby som to vyskúšal úplne inak, od druhého konca a s úplne inými nástrojmi, a keď ten nástroj nemám, tak chytím pájku a spravím si ho. Je tu prostredie, ktoré ťa núti ísť dopredu, inak zaostávaš a je to nezaujímavé. To sa mi tu páči.
Premiéra dokumentu The Blank Stare sa koná 1.3.2014 v bratislavskom a4-nultom priestore. Dokument a viac info o projekte nájdete na www.theblankstare.net.
