Americký vibrafonista Gary Burton dávno prekročil mantinely tradičného jazzového mainstreamu a poukázal na novátorské technické možnosti svojho nástroja. Už v 80. rokoch mali fanúšikovia na Slovensku možnosť zažiť jeho unikátny tandem s klaviristom Chickom Coreom, s ktorým sa 2. apríla opäť predstaví v Bratislave. Redaktor časopisu Hudobný život Peter Motyčka pripravil zaujímavý rozhovor nielen o hraní s Coreom, ale aj o Garyho novej kapele New Gary Burton Quartet a spolupráci s gitaristami.
S Chickom spolu hrávame 39 rokov a počas tohto obdobia sme boli každoročne aspoň chvíľu na cestách. Keď sme boli prvýkrát spolu v štúdiu, bolo to pre nás prekvapivo jednoduché, pretože sme dokázali predvídať reakcie toho druhého. Práve z tejto interakcie vznikol album Crystal Silence. Jeho úspech a odozvu sme nemohli predpokladať: nahrávali sme pre malú nemeckú spoločnosť ECM, ktorá ani nemala vyriešenú distribúciu v Amerike, charakter nahrávky bol komorný, v istom zmysle špeciálny. Nebola to hudba pre veľké publikum a obrovský záujem nás skutočne prekvapil. Poslucháči z celého sveta si objednávali tento album z Nemecka, začali nás pozývať na koncerty a festivaly a vtedy sme si obaja uvedomili, že toto duo bude čímsi unikátnym. A vidíte, vydržalo nám to pekne dlho, stále sa dokážeme vzájomne inšpirovať. Teraz to už nemôžeme zastaviť. (Smiech.)
Slovenskí fanúšikovia spomínajú na váš spoločný bratislavský koncert v roku 1983 v športovej hale Pasienky.
Možno tomu nebudete veriť, ale na toto účinkovanie si obaja s Chickom pamätáme veľmi dobre, pretože hneď po jeho skončení sme sa v šatni zhodli, že to bolo jedno z našich najlepších vystúpení. Jednak kvôli špeciálnemu miestu a tiež kvôli reakciám obecenstva, ktoré boli spontánnejšie, ako sme boli v tých časom zvyknutí. Sledovali nás zaujato a bolo naozaj cítiť, že aj pre nich bol náš koncert v čomsi výnimočný.
Popri aktuálnom európskom a americkom turné s Chickom Coreom koncertujete s vaším New Gary Burton Quartet, ktorý ste vynovili len prednedávnom. Čo možno od tejto kapely očakávať?
Napriek tomu, že dátumy narodenia niektorých členov môžu zavádzať, New Gary Burton Quartet je kapelou skutočne ostrieľaných a skúsených hudobníkov. Každý z nich si buduje vlastnú kariéru, realizuje autorské projekty, nahráva albumy pod svojim menom. Momentálne však tento all-star funguje naplno: od jesene 2010, keď sme absolvovali týždenné hranie v newyorskom klube Blue Note sme pripravovali nový repertoár, na ktorom sa každý z nás podieľa rovnakou mierou. Je to skutočne vyvážené a práve to ma na mojej novej kapele baví. Keďže každý z nás komponuje, vynára sa nová vzrušujúca identita zoskupenia. Vychádzame z iných zdrojov, ako v minulosti.
Benjamínkom kapely je fenomenálny gitarista Julian Lage. Počas vašej kariéry ste podobným spôsobom zviditeľnili viacero pozoruhodných talentov, napríklad gitaristu Pata Methenyho.
Neviem čím to bude, ale vo svojom živote som mal nielen šťastie, ale aj nos na skutočne fantastických gitaristov, či už to boli Larry Coryell, Pat Metheny, John Scofield alebo naposledy Julian. Ten je úplne fantastickým a vyzretým hráčom a to má ešte len 23 rokov. Okrem širokého rozpätia nielen jazzových, ale napríklad aj country štýlov ktoré ovláda, je veľmi šikovným skladateľom. Jeho hra ma skutočne inšpiruje a je mi cťou mať Juliana v kapele. Poznám ho od tínedžerských čias – už vtedy bol vynikajúcim, no za posledné roky naozaj dospel.
V rámci predchádzajúcich projektov Generation a New Generation ste sa obklopili najmladšou muzikantskou generáciou. Nepripadali ste si trochu ako profesor?
(Smiech.) Áno, máte pravdu. Hudba je súčasťou môjho života a jeho neoddeliteľnou zložkou je odovzdávanie skúseností. Neberiem to však ako nejaké mentorstvo alebo poučovanie, skôr ako vzájomné obohacovanie, ktoré je prirodzenou súčasťou vecí okolo nás. Myslím, že podobne to vnímajú aj moji spoluhráči keď ich navádzam na ďalšie kroky na ich ceste alebo im poviem, čo si o ich hre myslím. Väčšina z nich počas môjho celoživotného "profesorovania" dospela natoľko, že prestali byť len študentmi a mnohé veci začali robiť samostatne. Vtedy sa od nich začínam učiť ja, čo bol príklad Pata Methenyho. Keď sa s ním príležitostne stretávam na pódiu nadobúdam dojem, že sa rola profesora a študenta obrátila. A pomaly sa to isté stáva aj s Julianom.
Od svojich začiatkov ste v kapelách angažovali vynikajúcich gitaristov. Čím vás uchvátilo spojenie vibrafónu s gitarou?
Kombinácia vibrafónu s gitarou mi vždy pripadala ako úplne dokonalá, pretože tieto dva nástroje znejú veľmi podobne. Na prvý pohľad to možno vyzerá ako nezmysel, avšak pri ich premiešaní vzniká dokonalý a hutný zvuk bohatý v mnohých spektrách. Preto som mal vo svojich kapelách takmer vždy po boku výrazných gitaristov, či už to boli pionieri Jim Hall a Larry Coryell alebo ich nasledovníci John Scofield, Mick Godrick, Kurt Rosenwinkel...
S Patom Methenym ste pred dvoma rokmi realizovali vynikajúci koncertný album Quartet Live! Aká je budúcnosť vašej spolupráce?
Príležitostnú zostavu kvarteta s Patom, basgitaristom Stevom Swallowom a bubeníkom Antoniom Sanchezom by som veľmi rád udržal. Tento rok plánujeme európske turné, hneď po jeho skončení budeme nahrávať nový album a potom zahájime ťaženie po letných festivaloch. Viete, v posledných rokoch si pripadám ako jeden z najšťastnejších hudobníkov v tomto biznise, pretože si môžem dovoliť vyraziť na cesty s Patom Methenym a ďalší mesiac napríklad s Chickom Coreom alebo s mojou kapelou. Tieto možnosti sú veľmi stimulujúce a o tom viac ma nútia pracovať na sebe.
Podobným prípadom je moje aktuálne kvarteto. Nápad na jeho zostavenie som dostal len nedávno, pretože posledné roky som nemal na stálu kapelu čas. Hrával som s Chickom, Patom alebo v rozličných špeciálnych projektoch. So stálou kapelou je to úplne iné: samozrejme, máte omnoho väčšiu zodpovednosť, ale tiež viac možností pracovať ako tím. A v neposlednom rade je to väčšia zábava.
Celý rozhovor s Garym Burtonom si môžete prečítať na www.hudobnyzivot.sk.
Američan Gary Burton (1943) patrí k najlepším jazzovým vibrafonistom a v rámci svojich projektov spolupracoval s huslistom Stéphanem Grapellim, klaviristom Chickom Coreom, kontrabasistom Davom Hollandom alebo gitaristom Patom Methenym.
Dlhoročný pedagóg prestížnej Berklee College of Music a držiteľ šiestich ocenení Grammy Award sa predstaví
2. apríla 2011 spolu s Chickom Coreom v rámci cyklu Hviezdy svetového jazzu v zvukovo špeciálne upravenej sále bratislavskej Incheba Expo Arény.
--
Zdroj: Hudobný život - www.hudobnyzivot.sk
Autor: Peter Motyčka
Foto: P. Španko
